Niektorí ľudia na vás zanechajú stopu, aj keď ste sa nikdy nestretli. Paradox je, že táto stopa môže byť koľkokrát oveľa hlbšia ako tá, ktorú zanechajú reálni ľudia vo vašom každodennom živote. Veľakrát to platí práve pri umelcoch. Vo svojich dielach vyjadrujú emócie, ktoré nám pomáhajú pomenovať to, čo sami pomenovať nevieme. Vytvárajú náš každodenný soundtrack, ktorý nás sprevádza vo všetkých situáciách; mozaiku, ktorá zobrazuje naše pocity. Určite to poznáte: idete ulicou, z kaviarne začujete pesničku a nemôžete si pomôcť, musíte sa usmievať ako idiot, pretože vám pripomenie leto spred mnohých rokov alebo nežný moment dávno zapadnutý prachom.
Prince je už mnoho rokov konštantou v mojom živote. Je súčasťou svätej trojice, ako volám troch hudobníkov, ktorí nemôžu v mojich očiach vyprodukovať nič zlé. Takéto neobjektívne, vrúcne pocity prechovávam iba k nemu, Davidovi Bowiemu a Jackovi Whiteovi.
Nespomínam si na dobu bez Princa. Vyrastala som v 90tych rokoch, kedy bol už uznávanou stálicou. Keďže som si ale prešla mnohými hudobnými metamorfózami, naozaj som sa k nemu dostala pomerne neskoro – ale tak to malo byť. Nemyslím si, že by som ho dokázala oceniť skôr.
Purple King totiž môže na prvý pohľad pôsobiť kadejako. Slávne módne kreácie z 80tych rokov, opätky, linkou namaľované oči, pravidelné menenie mena, zoskupení (to všetko ja milujem) a – kvôli svojej obrovskej popularite – značná mainstreamovosť dokáže odradiť veľa ľudí, ktorí nepočúvajú takúto hudbu, radi plávajú proti prúdu a čo je v telke, to ich zásadne nezaujíma.
Lenže toto všetko je len fasáda. Ak naozaj počúvate, zistíte, že Prince netvoril hudbu, on sám je hudba (a áno, stále hovorím v prítomnom čase). Neuveriteľná komplexnosť aj tých najpopovejších kúskov vám pri lepšom započúvaní sa vyrazí dych. Nezabudnuteľné balady, z ktorých mrazí, tanečné vypaľovačky, pri ktorých nikto nedokáže sedieť, premyslené texty odrážajúce dobu… Sám Prince hovoril, že ak sa vám jeho hudba nepáči, tak ide len o to, že ju nechápete.
Prince nebol len priekopník, čo sa týka hudby. Práve tá mu slúžila ako médium, prostredníctvom ktorého sa stal súčasťou sexuálnej revolúcie; pravidelne sa vyjadroval či už k gendrovej, sexuálnej, alebo rasovej diskriminácii. Podpora, ktorú vyjadroval ženám, ktoré mu boli blízke, no prostredníctvom svojich textov tiež všetkých ženám, bola na mužskú hviezdu jeho kalibru nevídaná. Smelo môžeme skonštatovať, že Prince bol feminista, ktorý svojimi myšlienkami rovnoprávnosti dokázal vďaka hudbe osloviť široké publikum.
Jeho hudba mi vždy navodila dobrú náladu, dokázala ma rozplakať a zakaždým ohúriť niečím novým, aj keď som tie isté albumy počula tisíckrát. Dostala ma cez prvé zlomené srdce. Práve jeho pesničky sú tie, ktoré keď počujem, vystriem sa, pridám do kroku a sebavedomo kráčam po ulici, lebo mi zrazu patrí svet. Vždy bol a bude súčasťou môjho života. Som len maličká fanynka z malého Slovenska, ale on pre mňa vždy bol a vždy bude najväčšia hviezda hudobného neba. Tak si teraz pozriem Purple Rain, poplačem si s holubicami a budem ho navždy nosiť so sebou ako soundtrack k môjmu životu.
