Povinné čítanie inak

slovenská literatúra

Milé sedmoKRÁSKY, na tento článok som si mydlila ruky už dlhšie. Tie z vás, ktoré čítajú moje články, vedia, že jednou z mojich veľkých lások je literatúra, ktorú som aj študovala. Už dlhšie som vám chcela napísať o pár knihách z kanónu slovenskej literatúry (pozor! :) ) a tak trochu vás presvedčiť, aby ste im dali šancu. Na povinné čítanie si pamätáme všetky, ale predpokladám, že nikto z vás poctivo nečítal, lebo však referáty. Úplne chápem, pretože som robila presne to isté a za svoju školskú kariéru som napísala do svojho čitateľského denníka až jeden vstup, a to Krvavé sonety v šiestej triede (ach, tie moje ambície!). Takže v rámci našej témy vás dnes nostalgicky prenesiem na hodinu literatúry a možno vás navnadím trošku viacej. A možno pár z vás aj opráši čitateľské preukazy a tieto skvosty prečíta :)

Margita Figuli: Tri gaštanové kone

Začíname z ostra! Inak, až teraz som si uvedomila, aké mala pekné meno. Ale k veci: toto je jednoducho telenovela! Ale totálna. Milostný trojuholník, klamstvá, nedorozumenia, rodičia, ktorí sa do všetkého pletú, srdcebôľ (ha!), dokonca aj znásilnenie. A na konci, samozrejme potom, ako hlavná hrdinka skoro zomrie, šťastný koniec. Túto útlu knižku nepustíte z ruky. Ja som ju samozrejme prečítala až na výške (lebo referáty) a pristihla som sa pri tom, že kričím (veľmi nahlas) na hlavné postavy. Prečítate ju za pár hodín. Je to emocionálna jazda, ktorú si užijete. Margita forever!

Dominik Tatarka: Prútené kreslá

Kto ma pozná vie, že Dominik je pre mňa najväčšia srdcová záležitosť. Prehovára mi až do duše. Túto knihu som prvýkrát čítala v sedemnástich potom, ako mi ju posunula moja slovenčinárka, lebo vedela, čo sa mi páči. Už nikdy som sa nepozrela späť. Tatarkovskú osvetu šírim nonstop, jeho knihy sú mojím top darčekom pre mojich blízkych. Vždy, keď čítam túto knihu, doslova ma hreje pri srdci. Tatarka píše jazykom, ktorým dnes už nikto nerozpráva, ale jeho slovenčina je tak ľúbozvučná, že to cítiť až do kosti. A teraz, keď som sa už dorozplývala (nikdy!), o čom sú Prútené kreslá? Je to semi-autobiografická kniha, v ktorej hlavná postava – Bartolomej Slzička (tie mená dnes :) ) cestuje na rok do Paríža, aby študoval na Sorbone. Kniha sa odohráva v neistej dobe pred druhou svetovou vojnou (krátko po „o nás bez nás“) a neistotu z toho, čo sa stane, cítiť celou knihou. Bartolomej okrem toho, že spoznáva krajanov, spozná aj Francúzku Danielu, ktorá mu poodhalí tajomstvá Paríža. Čo sa stane ďalej, vám neprezradím, ale ak si máte prečítať len jednu knihu z tohto zoznamu, je to táto :) .

Dobroslav Chrobák: Drak sa vracia

V ľúbostnej téme pokračujeme, lebo prečo nie. (Tajne dúfam, že nikto z odborníkov toto nečíta, lebo z mojich popisov by ich asi drblo, ale čo už :) ). Toto bola kniha našej babskej partie na strednej, podotýkam, že bez toho, aby sme ju čítali :) . Veľmi nás totiž oslovil koncept ľúbostného trojuholníka: hlavná hrdinka chce temného a tajomného draka (s ktorým má dieťa, ale ktorý ju znenazdajky opustil), zatiaľ čo má po svojom boku dobrého chlapa, ktorý ju miluje. Zasadené do krásneho slovenského kontextu s riadnou dávkou drámy, lahôdka! Ak ste niekedy chceli toho tichého, zazerajúceho týpka, ale nikdy ste sa nedostali za čumenie na dotyčného z druhej strany miestnosti, do tejto knihy sa vžijete. Bonus: tiež veľmi útla knižka, na jeden večer!

Jozef Gregor Tajovský: Starootcovský cyklus poviedok

Tento cyklus poviedok zachytáva lásku, ktorá síce nie je ľúbostného charakteru, ale to neznamená, že je menej dôležitá. Nikdy som moc nemala (až na pár výnimiek) rada literatúru pred 20. storočím. Väčšinou som mala pocit, že píšu po čínsky, vôbec som nerozumela. A keď sme sa dostali na slávnu dichotómiu dedina verzus šľachta, len som prevracala očami. Jediný, kto u mňa vyčnieval, bol Tajovský a hlavne tento cyklus poviedok, ktorý zachytáva spomienky na jeho starého otca. Bola to hlavne neha medzi vnukom a dedom, múdrosť staršej generácie, ktorá bola vnukom vítaná a celková dobrota, ktorá z týchto poviedok srší. Jednoducho, čistá láska. A možno ma tieto poviedky oslovili preto, že mám so svojím dedom podobný, veľmi špeciálny vzťah. Akokoľvek, tieto poviedky sú krátke a môžete si ich prečítať aj na Zlatom fonde TU.

Čítaniu zdar! :)

Facebook Comments
Tags from the story
, ,
Written By

Etta je tvor tvorivý a to na všetky strany. Ak netvorí, oddychuje s knihou v ruke, alebo pozerá South Park. Oh, a je živá Daria. Alebo by chcela byť?