Život je zmena

forever young

Aktuálna téma ,,forever young“ sa ma týka viac ako kedykoľvek predtým. Pred pár mesiacmi som si uvedomila, že už večne mladá (napriek všetkým snahám) asi nebudem a začína sa mi pravý, ,,dospelácky“ život. Prečo je to tak, vysvetlím neskôr :)

Niežeby som neriešila veci typu nájom, práca alebo to, či si kúpim tričko za 19,90, alebo radšej pôjdem na nákup, aby sme mali čo jesť… Takéto záležitosti mám už dávno za sebou (a je mi jasné, že aj pred sebou). Nechcem povedať, že som nejaký domased, na dobrý koncert idem vždy veľmi rada a taktiež mám rada spoločnosť a zábavu. Lenže chodenie po diskotékach do rána bieleho a podobne už nebolo pre mňa. Tiež som sa prichytila, že v niektorých situáciách som kamošku upozorňovala, nech si nesadá na studené a nech nosí dlhšie tričko alebo tielko, lebo nachladne :) Tu už išlo do tuhého a ja som si začala uvedomovať, že pomaly, ale isto starnem :)

Na druhej strane, veď ešte prednedávnom (mne sa to tak zdá, ten čas ale letí) som bola ,,násťročná“ a moja jediná starosť boli známky v škole, behanie po vonku, diskotéky či chaty. Vtedy mi stačilo päťdesiat korún na nejaké to ,,povzbudenie“, z ktorých som si dokázala zaplatiť vstupné a ešte mi zostalo aj na taxík domov… No uznajme, že dnes s necelými dvoma eurami by sme ani len nevyšli z domu :) Keď už ma chytá taká mierna nostalgia a idem trochu hlbšie, vynárajú sa mi spomienky na tie večery, keď sme ako decká skákavali gumu, hrali céčka či len tak vysedávali pred vchodom a vymieňali si papieriky a obrázky. Ako málo nám stačilo ku šťastiu… Nepotrebovali sme facebook, to najlepšie ,,olajkované“ selfie ani sme sa nedohadovali cez internet, kedy a či vlastne pôjdeme von. Stačilo sa dohodnúť na určitú hodinu a nepotrebovali sme k tomu ani telefón. Takéto časy sú už za nami a nám zostávajú len spomienky. Dnešné deti si žijú už trošku iný diskopríbeh. Ale čo je najhlavnejšie a ako spieva jedna česká kapela: ,,…vzpomínky, tý nám nikdy nevemou.“ :)

…a zrazu je všetko inak :)

Na začiatku článku som spomínala, že už asi večne mladá nebudem. Pod týmto pojmom si predstavujem takú tú bezstarostnosť, nezávislosť a život bez záväzkov. Momentálne sa ten môj život otočil o 180 stupňov kvôli jednému dosť dôležitému, povedala by som jednému z  najdôležitejších momentov v živote. Tehotenský test a následné výsledky od lekára to potvrdili – budem maminou :) Otázka dieťatka, musím sa priznať, chodila častejšie od môjho priateľa ako odo mňa. Samú seba som si ako maminu predstaviť nevedela, mala som pocit, že som sa ešte dostatočne nerealizovala, čo sa týka práce a financií. A to, že som sa stále cítila ako ,,forever young“, v dvadsiatich siedmich podotýkam, mi tiež bránilo v tom, že JA by som sa mala starať o malého človiečika, ktorý príde na svet. Čo sa týka HAK, (mimochodom, do ktorej by som už druhýkrát nešla – ale to by bolo na ďalší článok) po vysadení som sa bála, že by sa mi mohla zhoršiť pleť, budem mať problémy s vlasmi a, nebodaj, s váhou. Keď spomínam problém s váhou, ten bol vyriešený hneď a zaraz :) Ale naďalej som tú chémiu v sebe určite nechcela mať. Ako som tak držala v rukách pozitívny test, začala som sa prechádzať po byte sem-tam, tam-sem a dookola. Tie pocity, keď som sa to dozvedela, sú neopísateľné, naozaj by som to nedokázala vysvetliť. A tak som si išla na balkón zapáliť jednu (poslednú) cigaretku a premýšľala som o všeličom možnom.

Tých otázok v mojej mysli bolo nekonečno. Od zúfalstva – polemizovanie o tom, ako to zvládneme finančne, pocit zodpovednosti, či budeme vedieť dieťatko vychovávať, kde budeme bývať a ako to všetko vlastne bude, až po neskutočné šťastie, šteklenie v brušku a radosť z toho, že prinesiem na svet malé stvorenie, ktorému dám život. Mierny chaos, stres a panika nastali vtedy, keď som na internete začala pátrať po tom, čo by som mala a čo by som nemala jesť, až po videá, ako sa držia a ako sa kúpu bábätká. Zatiaľ žiadna moja dobrá kamarátka bábätko nečaká a tak som začala panikáriť. Po čase však všetko ustúpilo a sama viem, čo mi škodí, čo nie a nepotrebujem k tomu žiadne rady z internetu. A hlavné je, že je všetko v poriadku. Tešíme sa, keď nám oznámia, či budeme kupovať modré alebo ružové oblečenie, a samozrejme sa budeme snažiť byť tí najlepší rodičia na svete.

Viem, že nie každá z nás premýšľa o tom, že sa stane matkou. U niektorých je momentálne na prvom mieste práca, cestovanie, prípadne je vo veci to, že sa nenašiel ,,ten pravý“ alebo jednoducho na to ešte nedozrel čas. Vôbec nie som zástancom toho názoru, že dieťa ,,sa musí stihnúť“ do tridsiatky, tridsaťpäťky a podobne. Aj to, či sa cítime alebo správame na svoj vek alebo či sme v duchu ešte stále ,,večné dievčatá“ je len a len na nás. Veď ako sa vraví, vek je len číslo. No napriek tomu všetkému sú tie teenagerské, bezstarostné roky už bohužiaľ, milé sedmoKRÁSKY, za nami :)

U mňa to osud zariadil takto. Život sa mi otočil o stoosemdesiat stupňov a rozdelil sa na tú časť pred dieťatkom a tú s dieťatkom. Veď ja už budem mamina! Som si istá, že napriek všetkým tým obavám, ktoré máme, to všetko dobre dopadne. Veď priniesť na svet malý uzlíček radosti je ten zmysel, pre ktorý sme tu :)

Facebook Comments
Written By

Priateľská baba, ktorá má rada spoločnosť, ale keď sa zavrie do svojej ulity, je rada sama so sebou, s dobrou knihou, poprípade dobrým filmom a užíva si pokojné chvíle.