Plánovali sme cestu do Londýna. S mojou srdcovkou. A ako tak trochu “ostrieľaní” Londýnčania sme sa vybrali na miesta, ktoré páchnu históriou, konkrétne rock’n’rollovou históriou.
Začali sme pomerne konvenčne aj nekonvenčne – Handel&Hendrix house na Brooke Street číslo 25. Nenápadný dom v centre Londýna s červenými dverami tento rok ku Handelovej časti pridal aj Hendrixovo hniezdočko (vďaka grant Heritage Lottery a Kathy Etchingham- Hendrixova ex, pozn. autorky). Jimi v tomto byte strávil cca 50 dní (teda takto mi to hovorila veľmi zhovorčivá pani sprievodkyňa) a za tých 50 dní stihol poskytnúť pár posteľových rozhovorov novinárom a usporiadať after sessions s kamošmi. Nebudem veľa rozpisovať lebo je lepšie raz vidieť ako stokrát čítať ale môžem prezradiť, že v byte je ponechaných pár originálnych predmetov ako zrkadlo v Jimiho spálni, schodisko z pôvodného bytu a takisto aj originálne kúsky oblečenia, ktoré Jimi nosil. A dokonca sú tam aj repliky niektorých jeho ikonických kúskov, ktoré si môžete vyskúšať a potom sa v nich aj vyfotiť. Celé múzeum nie je veľké ale aj napriek tomu sa tam dá sedieť hodiny a len nasávať atmosféru. Alebo si len tak sadnúť do Jimiho spálne a pustiť si napríklad Little Wing 
.
Ďalšia z našich londýnskych zastávok viedla tiež po Hendrixových stopách. Zastavili sme sa na adrese Lansdown Crescent 22 v štvrti Noting Hill. Na prvý pohľad nič zvláštne na tomto dvojdome nie je. Historicky je ale Samarkand hotel miestom, kde Jimi prežil svoj posledný deň na zemi.
Ak ste niekedy boli v Londýne tak ste sa isto nevyhli Regent Street – je to jedna z tých uličiek plných obchodov a ľudí ovešaných nákupnými taškami. Nuda, veľkomestská nuda. Ale – skúste sa medzi tým davom ľudí predrať na adresu Regent Street 309. Na tejto adrese sa stretli Richard Wright, Roger Waters, Nick Mason a mali v pláne študovať. Ale nie dlho pretože sa stala vec menom Pink Floyd. A Londýn si to zapamätal a preto tam minulý rok umiestnil aj plaketu.
Regent Street je pomerne blízko ďalšej známej adresy – Wardour Street v Soho. V dome s číslom 90 sa v zlatých šesdesiatych diali veľké veci (dnes tam má pamätnú plaketu Keith Moon). Na malinkom pódiu to dávali Led Zep, Rolling Stones, Jimi Hendrix, David Bowie, The Who, Pink Floyd, Yardbirds a mohla by som pokračovať ale to už si pozrite v rámci vlastného prieskumu :).
A keď som teda spomenula aj Bowieho tak vám musím povedať o jednom tajnom miestečku, kde pristál Ziggy Stardust. Je to Heddon Street 23, dnes už ulička plná reštaurácii a barov ale ak si vygooglite ten slávny obal tak sa vám to miesto bude hneď zdať akosi povedomé. Vyskúšajte!
Londýn je čarovné veľkomesto s neoceniteľným štýlom a energiou. Dokáže fascinovať zakaždým keď ho navštívite a sľubujem, že akúkoľvek tému svojho výletu si navolíte Londýn vám to vráti a vy sa budete chcieť vrátiť tiež.
