Som jedináčik! Áno, a nehanbím sa za to, aj keď ma veľa ľudí po tomto priznaní odsúdi na
zánik ešte pred tým, ako stihnem vybaliť môj balíček šarmu, vtipu a spoločenského ducha. Čo
je zlé na jedináčikoch? Neviem! Zavolajte svojej kamoške, ktorá má mladšiu sestru, alebo
kamošovi, ktorý má dvoch starších bratov. Treba to uviesť na pravú mieru!!! 
Nezáväzná konverzácia začína väčšinou o tom, kde bývame, čo robíme, aké víno máme radi
a či máme brata alebo sestru. Keď máte veľa súrodencov, tak to ľudí šokuje a predstavia si
králikáreň, čiže ste zaškatuľkovaní. Keď poviete, že nemáte nikoho, tak ste tiež v prdeli, lebo
to už sme namyslení, naši nám postavili kráľovstvo a s okolitým svetom sa už viac nemáme
o čom baviť.
OMYL!
Ide o výchovu! Aké prekvapenie, že? Nikdy mi moji rodičia nič nedali len tak. Musela som
mať dobré známky, týždeň umývať riady alebo robiť inú domácu činnosť, po ktorej ešte stále
nebolo isté, či dostanem to, čo chcem. Nehádzala som sa v obchodoch o zem, keď som niečo
chcela. Keď sme mali návštevu, vedela som, že nemôžem pobehovať okolo stola. Stačil mi na
to otcov pohľad. Nechcela som súrodencov. Bolo mi dobre. V škôlke či v škole som sa
pohrala, pokecala s mojimi kamošmi a doma som mala kľud! Keď som chcela byť
s kamarátkami, bola som, keď som si chcela vegetiť doma s knihou, tak som mala pohodičku.
Kľudík. Mala som možnosti a to bolo na tom to krásne. Žiadne šérovačky kinderiek, žiadne
kradnutie pogov, žiadne bitky a hádky kvôli hlúpostiam.
So súrodencom je to ťažšie. Keď ste starší, tak všetko je vaša chyba. Mladší brat sa rozreve
a krik či „po riti“ ide vám. Rodičia rozmaznávajú druhé dieťa, lebo sú si vedomí, že pri prvej
výchove zanedbali 7925 vecí a teraz to chcú naprávať. To, že starší súrodenec je trpiteľ, je
každému jasné. Starší súrodenec nemá rád mladšieho kvôli krivdám a mladší kvôli tomu, že
on ešte nemôže byť von do 10-tej, nemôže ísť na chatu a tak ďalej. Každý si prial aspoň na
chvíľu byť jedináčikom (hlavne, že nás hejtujete 😛 ).
Koniec-koncov, rodina je super. Teraz by som súrodenca veľmi chcela. Aj keď mi moja
mama hovorí, že keby mala teraz deti, tak by jej ich zobrala sociálka :). Aj keď sú rušné
chvíle a hádate sa do krvi, je skvelé mať najlepšieho kamoša či kamošku na celý život.
Pomáhať si navzájom, postarať sa o rodičov. Naši teda ale tvrdia, že sú radi, že majú iba mňa
lebo tie stresy, čo im spôsobujem mojím cestovaním a nápadmi, by v double prípade veľmi
nezvládali.
Či sme dvaja, piati alebo len jeden, nejde o počet, ale o to, ako nás vychovali. Niekto je
povolaním syn a iní ako aj ja sme už začali brigádovať od pätnástich, lebo nám už bolo
keketné pýtať si nonstop prachy od rodičov. Dúfam, že pri mojich deťoch (ktoré ešte
neplánujem) budem postupovať tak, ako tu píšem, a tie roky au-pairkovania zúžitkujem v môj
prospech. Takže menej hejtovania a viac si treba užívať život . Carpediem…
Venované sestrám, bratom,
našim susedom za plotom.
Pre dcéru či syna,
lebo ja nie som iná.
Poďakovanie otcovi a mame
za všetko, čo sme a čo máme.
