Na prvý pohľad mi pripadá dosť zvláštne, keď sa ako protipól ku všetkým gay pride-om a dúhovým pochodom objavujú rôzne demonštrácie a pochody za „tradičnú rodinu“. Vždy sa podivím, ako téma rodiny protirečí téme LGBT(a naopak). Ako keby tieto dve témy stáli proti sebe. Ako keby fakt, že podporujete queer komunitu automaticky znamenal, že ste proti rodine.
Keď tak sledujem obsah tých protiakcií, vidím hlavne to, že ten názov je zámerne ľúbivý, a tým pádom aj súvisiaci marketing vyslovene zavádzajúci. To, čo tam vídať, nie je oslava rodiny – poväčšine je to pochod plný nenávistných hesiel a intolerancie ku všetkému, na čo nie sme zvyknutí. Je ľahké sa vyvršovať na menšinách – je to totiž bezpečné a často aj populárne(záleží od toho, aké témy momentálne rezonujú v spoločnosti – LGBT komunita, utečenci, Maďari na Slovensku, you name it…). Cieľová skupina je príliš malá, aby nás mohla ohroziť. Je to také jednoduché, ako šikana najslabšieho decka v triede.
Na jednej strane stojí hnutie, ktoré sa snaží o akceptáciu lásky v jej mnohorakých podobách, a na strane druhej hnutie, ktoré tvrdí, že existuje iba jeden správny model spolužitia a všetko ostatné je úchylka. Tento model nazývajú tradičná rodina. Znie to dobre, nie? Tradičná rodina. Rodina a tradície. Tomu sa predsa nedá protirečiť.
Blbé je, že tento pojem hovorí iba o forme. Otec (muž), matka (žena) a dieťa/deti. Tak je to normálne… Či vlastne, aby som dodržala rétoriku, tradičné. Lenže život netvoria iba štatisticky najpočetnejšie úkazy. Máme snáď všetci rovnaké osudy, túžby, názory? Ďalšia vec je, že tradície formujú ľudia a nie naopak. Môžeme ich meniť, rušiť alebo vytvoriť nové, ak tie staré už ničomu dobrému neslúžia. Máme to plne v rukách.
Ak pojem tradičná rodina znamená len presadzovanie svojej jedinej správnej predstavy, ako treba žiť, bez pripustenia diskusie a na úkor slobody ostatných členov, tak potom to asi nebude zdravý základ spoločnosti. Taká rodina, ktorej členovia sa navzájom nedokážu vypočuť, dohodnúť ani akceptovať, zrejme nebude prostredie, v ktorom by bol človek šťastný.
Moja rodina je „tradične“ tolerantná, milujúca a poskytuje oporu v ťažkých chvíľach. Tak ju poznám ja. Myslím si, že taká by mala byť. Uvedomujem si, že nie každý mal také šťastie ako ja, nie každý mal doma vždy podporu, ktorú potreboval. Stále je tu ale možnosť začať zmenu od seba.
Všetko je to len o vzťahoch medzi ľuďmi, ich vzájomnými vymedzenými hranicami, očakávaniami a túžbami. Keď sa nájdu ľudia, ktorým je spolu dobre a venujú sa spolu tomu, s čím vzájomne súhlasia, aký máme nárok im do toho kecať? Ak sú členovia akejkoľvek rodiny šťastní a navzájom sa podporujú, nie je to niečo, čo chceme všetci rovnako? Zdá sa mi dosť nechutné zneužívať slovo „rodina“ na šírenie nenávisti. Poďme sa občas sústrediť na obsah a nie iba na formu, v dnešnej dobe to bude osviežujúca zmena.
