Dnešná doba

dnešná doba

V tomto článku by som sa chcela povenovať dnešnej dobe, kde na nás číhajú samé ,,inteligentné“ relácie, filmy, seriály a ostatné záležitosti; dobe, ktorú ovládli sociálne siete. Protirečila by som si, keby som sa nepriznala, že som tiež podľahla ,,vychytávkam“ dneška. Keď si chcem pozrieť film alebo seriál, stiahnem si ich z internetu, keď niečo zažijem, chcem sa tým pochváliť napríklad peknou fotkou na facebooku. Áno, doba ide ďalej a toto všetko vplýva aj na mňa a na ďalšie miliardy ľudí na svete. No som jednou z tých, ktorá by to chcela aspoň trochu zmeniť. Nedovolila by som si kritizovať to, že sa niekomu páči niečo iné ako mne. Každý máme iný vkus a iný zmysel pre humor. No ak to takto pôjde ďalej, nepôjdeme ako ľudstvo dopredu, ale budeme hlúpnuť deň za dňom a čoraz rýchlejšie. A takú budúcnosť pre nás a pre naše deti, dúfam, nechceme.

Kde sa stala chyba? Je v  informáciách, ktoré sú nám podávané. Keď ľudia nemajú na výber, pozrú si v televízii to, čo je im ponúknuté, a v novinách si prečítajú to, čo je tam prezentované ako pravda. Ale za to si môžeme sami, pretože keby sme tie relácie, seriály, časopisy či aplikácie nesledovali a nepodporovali, nemali by svoju budúcnosť. Takže tieto veci idú ruka v ruke. My ľudia sa necháme ľahko ovplyvniť ako také stádo ovečiek. Keď sa zasmeje jeden, zasmeje sa aj druhý. Keď niekam ide jeden, musia ísť aj tí ostatní. To je vlastne celý princíp dnešnej doby a tí, ktorí ju ovládajú, to veľmi dobre vedia.

Čo sa týka kvality dnešných seriálov, ktoré sú ,,na jedno kopyto“, nemusím ísť moc do hĺbky. Filmy u mňa tiež spadajú na hranicu veľmi primitívneho a vulgárneho humoru, ktorému, ako si poslednú dobu všímam, moc dobre nerozumiem. Keby neboli podporované vulgarizmami, neboli by vôbec vtipné. ,,Co je blbý, to se líbí. (Nebo: To je blbý, to se bude líbit.)“ povedal raz pán menom Jan Werich. Nedávno, keď som išla do kina na ,,prvú animovanú komédiu pre dospelých“, nevedela som, do čoho idem. A to som mala náladu sa poriadne zabaviť, nie som človek bez zmyslu pre humor. No aj toto bolo na mňa moc. Úplne najviac som nechápala, ako je možné, že sa viac ako polovica kina zabávala na danom tipe humoru a ja som len blúdila pohľadom na rôzne strany a pozerala sa na dvere, ktorými sa dalo vyjsť von. Pripadala som si ako mimozemšťan, keď sa všetci išli popukať od smiechu a ja som sa išla skôr rozplakať… Pred pár dňami po zapnutí televízie (ktorú z 90-tich percent nepozerám, ale nemohla som zaspať, tak si vravím: čo budem pozerať do plafóna…?) na mňa zaútočili dvaja nahí ľudia, ktorí sa akože spoznali ako Adam a Eva, aby ,,pred sebou nemali žiadne tajomstvá“. To naozaj? Baví nás zabávať sa na nešťastí a hlúposti iných? A to nespomínam kvantum mnohých iných reality show, ktoré len vymývajú naše mozgy. Proti gustu, žiaden dišputát. Nikto ma nenúti, aby som sa na to pozerala, ale čo je veľa, to je príliš.

Nemyslím si, že by sme si mohli povedať: sme hrdí na to, že žijeme v tej dobe, v ktorej žijeme. Z moderných pokrokov by sa dalo vyťažiť omnoho viac. Čo keby sme si naozaj uvedomili, že facebook, instagram či chytanie pokémonov sú len obyčajnou zámienkou k tomu, aby nás ostaní (a tým nemyslím len našich priateľov) mohli sledovať a kontrolovať každý náš krok? George Orwell vo svojom románe 1984 dobre vedel, o čom písal. Naozaj potrebujeme navzájom o sebe vedieť, kde sa práve nachádzame, či máme opálenú nohu o odtieň viac ako včera, čo máme na obed alebo kedy ideme na záchod? Vážne chceme prísť o naše súkromie a byť sledovaní? (Alebo ako sa v dnešnej dobe vraví – a to slovo výsostne neznášam – mať čo najviac ,,followerov?“)

Niekedy naozaj nevieme, čo s načatým časom. Podľa štatistík venujeme 60 hodín týždenne moderným technológiám alebo sledujeme televíziu v priemere 365 hodín za rok (ak ju sledujeme minimálne hodinu denne). Skúsme si vyrátať stratený čas v období jedného roka, kedy by sme robili niečo zmysluplnejšie. Ublížilo by nám to alebo prospelo? Ako rozumní ľudia potrebujeme vedieť, čo sa okolo nás deje a aká je situácia. No chcime informácie pravdivé, bez prikrášľovania. Ak chceme zmeniť úroveň, v ktorej sa nachádzame, prečítajme si napríklad nekomerčný časopis, nesledujme tie relácie alebo filmy, ktoré nám viac berú, ako dávajú, a nedovoľme, aby mali na nás vplyv informácie, ktoré sú nám podsúvané.

Asi začínam byť v tehotenstve viac citlivá a negatívna. Sorry, sedmoKRÁSKY, ale musela som to zo seba dostať :) Nabudúce budem, dúfam, optimistickejšia :)

 

 

 

 

Facebook Comments
Tags from the story
,
Written By

Priateľská baba, ktorá má rada spoločnosť, ale keď sa zavrie do svojej ulity, je rada sama so sebou, s dobrou knihou, poprípade dobrým filmom a užíva si pokojné chvíle.