V poslednej dobe som párkrát narazila na to, že ľudia nevedia, o čom hovorím. Keď som sa nad tým zamyslela, nebolo to až také prekvapivé. Predsa len, som trošku extrém. Vždy som bola, povedzme, posadnutá pop kultúrou a internet túto moju obsesiu intenzívne živí. Na druhej strane som bola vždy zvedavá a chcela som vedieť všetko o všetkom – toto má za následok, že som jeden z tých otravných ľudí, ktorí vstupujú do rozhovoru spôsobom „a vedel si…“ alebo „zaujímavý fakt…“, a potom dávam improvizované prednášky, ktoré, mám pocit, nikto nechce počuť. Na tomto zlozvyku intenzívne pracujem.
Ale aby som sa vrátila k veci, vďaka internetu mi tie isté stránky dávajú zároveň informácie o tom, čo majú ľudia oblečené na red carpetoch, ale aj info o politickom dianí, bojoch za ľudské práva a samozrejme posledných feministických bojovníčkach.
Tak som sa dostala aj k Malale. Keď ju však spomeniem tu, väčšinou sa stretnem s myknutím pleca, čo je škoda. Malala je totiž mladá žena s inšpiratívnym príbehom a jeden z tých ľudí, pri ktorých si poviete: „Čo robím so svojím životom??? Ako to, že ja nemám Nobelovu cenu???“ (To posledné je zveličenie, ale chápete).
Malala je dievča z Pakistanu, ktorej otec vedie sieť súkromných škôl. Asi by sme o nej ani netušili (ok, tomu neverím, niektorí ľudia to proste v sebe majú), lenže pred pár rokmi do Pakistanu zavítal Taliban. Talibanci najprv odkrajovali z práv pakistanských občanov, až kým dievčatám nezakázali chodiť do školy. Toto sa samozrejme dialo zarovno s násilnými činmi, ktoré si predstavíme, keď sa povie Taliban, ale k tomu sa dostaneme až neskôr. Malala povedala, že až keď nám niečo zoberú, uvedomíme si, ako nám na tom záleží. Keď teda jej a tisícom ďalším zakázali chodiť do školy, rozhodla sa, že to nenechá tak, a začala hovoriť. Verejne. Do médií. Aby som to dala do perspektívy, toto dievča sa verejne vyjadrovalo do médií proti Talibanu, keď žilo v oblasti ovládanej Talibanom, a to ešte nemalo ani 15 rokov. Nebolo to prvýkrát, čo Malala urobila odvážny krok (!); keď bola v šiestej triede, začala písať blog pre BBC o živote pod nadvládu Talibanu.
Samozrejme, že všetky tieto odvážne aktivity ju dostali na nesprávny radar a Taliban sa ju pokúsil zabiť. V tomto období bola Malala známa nielen v Pakistane, ale aj po svete. Zdvihla sa vlna protestov a toto nešťastie pomohlo upriamiť oči verejnosti na Pakistan a situáciu v tejto krajine.
Malala sa z následkov atentátu našťastie úplne zotavila a pustila sa do boja ešte s väčšou vervou. Stala sa jednou z hlavných advokátiek za právo na vzdelanie po celom svete. Založila nadáciu, ktorá prináša vzdelanie tam, kde ho je potrebné, pretože vzdelanie je najúčinnejšou zbraňou proti terorizmu. Ak ľudia môžu chodiť do školy, nenaučia sa len nové vedomosti, ale aj potrebné zručnosti; naučia sa komunikovať, spolupracovať, naučia sa o histórii…
Malala dostala Nobelovu cenu za mier v roku 2014 ako 17-ročná. Vo svojom boji pokračuje naďalej. Je hrdá feministka, ktorá nerozlišuje medzi pohlaviami, farbou ani vierovyznaniami, ktorá bojuje za to, čomu verí, aj keď to ohrozuje jej život. Momentálne má 19 rokov a študuje na univerzite. Rozhodla sa, že bude političkou. Asi by ste povedali, že kam sa asi tak dá ísť, keď dostala Nobelovku v takom mladom veku. Malala pôjde len hore a dosiahne veľké veci. Ja osobne sa už nemôžem dočkať.
Ak by ste o nej chceli vedieť viac, okrem rozhovorov hore si môžete pozrieť jej príhovor z odovzdávania Nobelových cien TU a dokument He named me Malala.
pic via http://community.malala.org/artwork-of-malala-624278197.html
