Ako vyzerá ajťák

it

Okrem toho, že ma informatika bavila, som mala kopu rozumných dôvodov, prečo ju chcem ísť študovať – široká ponuka zaujímavých špecializácií, jednoduchšie neskoršie uplatnenie v praxi a lepší plat. Do tohto odboru sa ešte stále púšťajú prevažne muži a ženy sú tam skôr raritou… Pre moje stredoškolské feministické ja to bolo niečo ako výzva. Takže jedným z posledných impulzov, prečo do toho ísť, bol pre mňa hec… Veď viete… Také to východniarske „Ja že nevyskočím?!“.

Percentá žien, ktoré študovali so mnou na fakulte, boli mizivé. Vždy som mala pocit, že je nás tam dohromady tak maximálne desať (vrátane vrátničky). Spočiatku som sa tam cítila ako cudzí element. Nikdy som nebola rada stredobodom pozornosti. Je problém zostať nenápadnou, keď ste dievča na fakulte informatiky.

Na strednej som sa vcelku rada fintila, móda ma vždy bavila. Na výške som však v snahe ako-tak zapadnúť presedlala na nudnú kombináciu rifle & tričko. Mala som totiž pocit (intenzívne živený reálnymi situáciami), že akonáhle na seba natiahnem sukňu, nikto ma tam nebude brať vážne. Čo som si neuvedomovala, bolo, že touto konformitou som plietla bič nielen na seba, ale aj na všetky ostatné. Menej prispôsobovania a popierania samej seba by do tohto prostredia prinieslo väčšiu diverzitu a je to práve rozmanitosť a jej prítomnosť v každodennom živote, ktorá nás učí tolerancii a pomáha v boji proti predsudkom.

Vypočula som si kopu rečí o tom, aké to majú baby na IT jednoduché. Stačí len využiť svoje ženské zbrane! Usmiať sa a hneď ti niekto pomôže… Múdrosti tohto typu boli väčšinou zdieľané so sprisahaneckou zhovievavosťou. Urážalo to moju hrdosť. Predstavte si tú horúčkovitú snahu za každú cenu sa vyhnúť týmto stereotypom. Niekedy bola tá snaha komická aj pre mňa samú. Pamätám sa, ako som si raz v zhone kúpila fľašku ľadového čaju a utekala na prednášku. Keď som sa potom v jej priebehu chcela napiť, zistila som, že ju skrátka neotvorím. No výborne… Čo teraz? Poobzerala som sa… Dookola samí mladí muži, pohrúžení buď do prebiehajúcej prednášky, alebo do počítačovej hry na svojom laptope… Ehm… Možno by som mohla niekoho z nich poprosiť… Nie… Nie! Ani za zlaté prasa! Radšej zdochnem od smädu, než aby som tu predvádzala mladú devu v tiesni!

Niektorí sa stále tvária prekvapene, až šokovane, keď zistia, že som v IT. Spočiatku mi tie výrazy v tvárach vcelku lichotili, lebo som sa cítila skoro tak unikátne, ako jednorožec. Postupom času ma to už začína trošičku srať. Máte potom pocit, že východzie očakávania a odhady o vašej osobe asi neboli vysoké.

Tieto a mnohé iné drobnosti spôsobili, že som bola nadšená, keď som si minulý rok prečítala článok od Isis Anchalee o jej skúsenostiach a jej kampani #ilooklikeanengineer. Cieľom kampane je hlavne boj proti predsudkom. Kampaň sa netýka len IT, postupne sa rozšírila na ďalšie iné odbory, ktoré sú stále vnímané ako dominantne mužské. Jej článok si môžete prečítať TU.

Myslím si, že postupné vyváženie síl v takýchto odboroch vyžaduje zmenu zabehnutého myslenia o „ženskej“ a „mužskej“ práci. Pomohlo by to ľuďom oslobodiť sa z vyšliapaných chodníčkov a podporilo snahy hľadať si vlastnú cestu a vlastné šťastie.

Facebook Comments
Tags from the story
, ,
Written By

Zuza Má rada zmeny, ktoré ju posúvajú ďalej. Je závislá na čerstvo pomletej káve a užíva si chvíľky, keď môže byť sama s vlastnými myšlienkami. Niekedy je divná a pomaly si na to zvyká. Neznáša smalltalk.