Milé sedmoKRÁSKY, neviem ako vy, ale ja som sa nemohla dočkať momentu, kedy začnem robiť a budem naozaj samostatná. Možno preto, že nezávislosť je vo mne naozaj hlboko zakorenená. Takže hneď prvé leto na strednej som si našla prvú brigádu a odvtedy to v podstate ťahám doteraz.
Boli momenty, keď som mala tri roboty, cestovala som hore-dole z výšky a ešte aj stihla mať time of my life.
Cesta k reálnej práci však nebola až taká jednoduchá. Hneď po škole (ktorú som nedokončila aj kvôli tomu, že som nemohla byť finančne samostatná) to hľadanie nešlo až tak ľahko. Bol to jednoznačne návrat do reality. Predsa len, počas školskej kariéry vám buď hovoria, že máte veľký potenciál a v živote sa nestratíte, alebo že máte vydržať a zaťať zuby, že za chvíľu bude potom.
Nikto vám nepovie, že síce máte červený diplom, ale nemáte prax. Nikto vám nepovie, že aj keď už prácu nájdete, pravdepodobne to bude za pár šupov a budete tam aj spávať.
Možno o tom nevedia, pretože tento pracovný čas 24/7 je celkom nová záležitosť, a musím povedať, že je to jeden zo západných importov, ktoré by si mohli zobrať naspäť.
Nepamätám si totiž, že by moji rodičia chodili z roboty domov v noci a rovno sa hodili do postele, pretože musia ísť skorej do práce kvôli nejakému reportu. Alebo že by robili víkendy. Alebo že by si dávali predsavzatia typu: dlhšie ako do ôsmej neostanem.
Že zarábam viacej ako oni v mojom veku? Áno, ale čo z toho, keď mám jeden deň voľna, ktorý prespím? Ešteže máme to online nakupovanie. Ale koľko som schudla! No to síce hej, ale zo stresu a kvôli tomu, že môj jedálniček pozostáva skoro výlučne z orechov, ovocia a krabičky denne. Nehovoriac o tom, že viacej vlasov by mi padalo jedine u kaderníka, ak by som sa dala ostrihať (o šedinách ani nehovorím).
Skutočným dôkazom, že sa takýto typ práce stal štandardom, bol môj nedávny rozhovor s Drzou Maličkou. Keď som jej povedala, ako sa mám, povedala mi jedine, že tým si musí prejsť každý.
Takže sa spolieham, že toto obdobie prejde, lebo toto je situácia Hlava 22. Na jednej strane meliem z posledného, na druhej potrebujem výzvy, aby som sa posúvala a zdokonaľovala. Uvidíme, dokiaľ budem vládať a či príde moment, kedy si poviem dosť, alebo zvíťazí moja tvrdohlavosť, lebo však nejako to dám.
Téme práce a jej rôznym aspektom sa budeme venovať v najbližších dňoch, tak dúfam, milé sedmoKRÁSKY, že budete čítať s nami.
Vaša sedmoKRÁSKA
Etta Henri
Facebook Comments
