Korporát nie je pre mňa

korporat

Dnes budem veľmi subjektívna. Uvedomujem si, že žiadna práca nebude ideálna za každých okolností a neustále. Vždy sa nájde niečo, čo nie je zábavné, ale stále treba zatnúť zuby a spraviť to. Nikde inde ako v korporáte som sa však tak často nestretla so situáciami, ktoré ma nechávali s nechápavo spadnutou sánkou a v záchvate bezmocnej zlosti. Možno niekomu toto prostredie vyhovuje a prosperuje v ňom, pre mňa to však nefungovalo. Existuje viacero faktorov, ktoré ma pripravovali o rozum, a keďže sa neviem rozhodnúť, ktorý z nich ma štval najviac, nasledujúce poradie je náhodné a voľne zameniteľné. Ešte by som dodala, že zoznam v žiadnom prípade nie je vyčerpávajúci.

Nástroje

„Aha, ty ešte stále nemáš prístup do systému?“

Štúdium informatiky mi dalo veľa nebezpečných predstáv o tom, ako by mal fungovať a vyzerať softvér. Od momentu, keď sa začnete ponárať do džungle firemných systémov, sa vaše ilúzie rozpadajú na prach a zostáva len prázdnota, krivda a pocit, že vám klamali… „Ale cieľom má byť predsa vyššia efektivita a prehľadnosť a…“ beží vám hlavou, kým už siedmu minútu bezradne čumíte na točiaci sa progress bar uväznený v nekonečnej animovanej slučke.

Tie nástroje vám hneď na úvod pristrihnú krídelká a ukážu vám, kde je vaše miesto. Ste tam, aby ste v nepravidelných intervaloch kŕmili nestabilný a ťažkopádny systém. Vaše úsilie môže, ale nemusí vyjsť navnivoč. Čím je to podmienené? Konšteláciou hviezd? Erupciami na slnku? Neviem.

Nebezpeční blázni

„Síce som ti nepovedal, čo od teba chcem, ale zato som na to veľmi intenzívne myslel!“

Tu by som na úvod poznamenala, že mám podivínov rada – sú takí nemainstreamoví (hipster alert) – idú si skrátka svojou cestou. Mám na mysli inú sortu… Tituly zo všetkých strán mena, ale máte pocit, že mu ráno šnúrky na topánkach zaväzuje mamka. Keď mu dáte jednoduchú otázku o jeho práci, tak sa dozviete konšpiračnú teóriu, ktorá vysvetľuje, prečo neurobil to, čo nasľuboval. Zato sa ale vytočí dobiela, keď nesplníte úlohu, ktorú vám nezadal. V rozhovore medzi štyrmi očami vám povie jedno a o pár minút na meetingu sám seba poprie a ešte sa vás pokúsi zosmiešniť. Hovorím o osobách, na ktoré naďabíte uprostred pracovného dňa na chodbe, ako sa opierajú čelom o stenu so zavretými očami. Na opatrnú otázku, či je všetko v poriadku, odpovedajú agresívnym zamručaním. A vy viete, že nežartujú.

Reporting

„Pridajte tam ďalší stĺpec!“

Vyšší manažment zistí, že sa nedodržujú termíny a zákazník je nespokojný… Prebehne retrospektívny meeting, na ktorom zistia, že reporty z predchádzajúceho obdobia nemajú dostatočnú kvalitu. Verdikt? Pridajte do systému pole, ktoré treba vyplniť pre každý projekt! …ale tieto informácie by mohol systém vypočítať z dát, ktoré už máme… Príliš komplexné! Spravíme to manuálne! Hlavne rýchlo, zajtra je zasadnutie rady!

V hlave mi beží scéna zo seriálu M.A.S.H., v ktorej Hawkeye víta hostí do bažiny so slovami: „…kvůli vám sme dali na zem úplně čerstvou vrstvu špíny.“

Meetingy

„Ako dlho dokážeš rozprávať bez toho, aby si niečo povedal?“

Divoký rozvrh meetingov ako keby nepočítal s tým, že by mal ešte niekto niečo v pracovnej dobe stihnúť urobiť. Čo je tragikomické, lebo väčšina z nich je úplná strata času. Dve hodiny sedíte na stretnutí, na ktorom sa predvádzajú dvaja kohúti v tom, kto dokáže pôsobivejšie rozprávať o hovne… But you have to see the big picture!

 

Facebook Comments
Tags from the story
,
Written By

Zuza Má rada zmeny, ktoré ju posúvajú ďalej. Je závislá na čerstvo pomletej káve a užíva si chvíľky, keď môže byť sama s vlastnými myšlienkami. Niekedy je divná a pomaly si na to zvyká. Neznáša smalltalk.