Zuzina Islandská sága: Ako sme sa hľadali a našli

titulna

Vestmannaeyjar je súostrovie na juh od Islandu, na ktorom žije približne 4500 ľudí a asi 8 miliónov papuchalkov. Bola som tam v lete s kamoškou z kurzu islandčiny. Vybrali sme sa tam autobusom, keďže ani ja a ani Lena ešte nie sme dostatočne integrované do islandskej spoločnosti. (Čítaj „ani jedna nemáme auto“. Islanďania totiž autá majú. Používajú ich namiesto bundy. Keď idú do práce, do obchodu, na zmrzku, na bazén, kamkoľvek… Ja zatiaľ stagnujem a zasekla som sa v dánskom modeli – kým sa dá, bicyklujem, a keď už sa nedá, ešte to chvíľu skúšam a potom presedlám na prostriedky hromadnej dopravy.) Keď sme sa hromadne dopravili do prístavu Landeyjahöfn, pokračovali sme trajektom na najväčší ostrov súostrovia – Heimaey.

1

4

5

6

7

Prvý večer sme sa rozhodli pre relax. Voľba programu bola jasná, keďže sme vedeli o tunajšom skvelom bazéne. Ale to je tu vlastne štandard. Tak ako na Slovensku máte v každej dedine krčmu a kostol, tu je to vždy bazén a benzínka. Obec XYZ má 250 obyvateľov, a teda aj tomu zodpovedajúci 25 m plavecký bazén. Keďže sme si povedali, že ideme relaxovať, tak sme si vliezli do horúceho bazéna. Vtedy som zistila, že sme obkľúčené bandou Čechov a Slovákov. Lene to bolo jedno, tá im nerozumela, ale ja som sa márne snažila tie ich rozhovory odfiltrovať. Intenzívne sa venovali ohováraniu ľudí naokolo v presvedčení, že im nikto nerozumie… Ľudia, nerobte to! Ono sa to dá vycítiť aj bez toho, aby človek rozumel, a nie je to ani trošku cool. Našťastie tam bolo na výber dosť iných bazénov.

Ubytované sme boli v kapsulovom hoteli. Áno. Kapsulový hotel. Na Islande. Nie v Japonsku. Prečo sme si vybrali práve tento typ ubytovania? Lebo prečo nie!? („Se stim smiř.“ Zmikund)

8

Celý ostrov sa dá za víkend krížom-krážom prejsť a tomu sme sa presne venovali. Museli sme sa, samozrejme, vytrepať na obidve sopky, ktoré sa na ostrove nachádzajú. Keďže obe majú približne 200 m n.m., ešte stále to bola prechádzka. Eldfell je vrchol, ktorý sa objavil po sopečnej erupcii v roku 1973 a má výraznú červenú farbu. Je taký pekný a fotogenický, že sa tam, pochopiteľne, hrabú všetci turisti. Oproti tomu sme cestou na Helgafell, tamojší najvyšší vrch, nestretli nikoho.

9

10

11

12

Napriek tomu, že sme sa neustále pohybovali v blízkosti pobrežia (inak sa nedá, celý ostrov má 13 km2), nevideli sme celý deň ani jedného papuchalka. To bolo vzhľadom na ich počty, v ktorých sa tam objavujú každé leto, prinajmenšom podozrivé. Niečo sme robili zle. Nakoniec sme prišli na to, že sa stačí pozrieť do mapy, kde sú vyznačené tie správne útesy. Zistili sme, že musíme na juh ostrova. Po celom dni chôdze som už ledva ťahala nohy za sebou. Prišli sme na miesto určenia a tam… nič. Bola som z toho trošku rozčarovaná, tak som si fotila aspoň rozbúrené more, západy slnka a podobné gýče, keď tu zrazu vidím povedomú drobnú siluetku v diaľke na útese a spozorniem.

13

14

Poznáte to, ako sa vám v hlave vybaví termín „prirodzený výber“, keď sa občas dočítate, ako nejaký turista zahynul, keď skákal v ľadovcovej lagúne z ľadovca na ľadovec alebo ho z pláže odniesla obrovská vlna, alebo sa preboril do horúceho prameňa, lebo odišiel z vyznačeného chodníka. Vtedy sa plesnete po čele a vravíte si „ľudia sú dementní“ a s pocitom vlastnej nadradenosti to pustíte z hlavy. Strih.

Zrazu stojíte na okraji útesov z nejakej sypkej vulkanickej horniny, ktoré sa strmo zvažujú do rozbesneného mora. Ideálne miesto pre hniezdiacich papuchalkov. Celý deň ste na nohách, obišli ste skoro celý ostrov, vyšli na všetky vrcholy, čo stáli za zmienku, a až teraz ste tých malých roztomilých hajzlíkov našli. Sú ale príliš ďaleko na to, aby ste mohli urobiť poriadnu fotku. Rozmýšľate… Možno ešte dva kroky dopredu, potom by som mala lepší výhľad a… A vtom vás z výpočtov ideálnej trasy vytrhne ostražitý, ale stále pokojný hlas za vami: „Zuza, viem, na čo myslíš, a nerob to.“ To, čo znie ako pud sebazáchovy, je v skutočnosti Lena, ktorá ma napriek mojej očividnej momentálnej stupidite ešte zatiaľ nechce nechať umrieť. Ešteže ju tu mám.

15

16

Facebook Comments
Tags from the story
,
Written By

Zuza Má rada zmeny, ktoré ju posúvajú ďalej. Je závislá na čerstvo pomletej káve a užíva si chvíľky, keď môže byť sama s vlastnými myšlienkami. Niekedy je divná a pomaly si na to zvyká. Neznáša smalltalk.