Milé sedmoKRÁSKY, dnes mám pre vás pripravenú lahôdku. Ak rady pozeráte dokumenty, pravdepodobne ten, o ktorom vám chcem povedať poznáte. Ak dokumenty nemáte rady, tento si aj tak pozrite, garantujem vám totiž dobrý pocit 
Tento dokument sa volá Where to invade next a natočil ho americký dokumentarista Michael Moore. Možno vám toto meno niečo hovorí. Michael sa po celom svete preslávil dokumentom Fahrenheit 9/11, ktorý kritizoval vtedajšiu bushovskú administratívu. Jeho dokumenty sú celkovo kritické k americkej spoločnosti ako takej, preto je tón Where to invade next veľmi prekvapivý.
Michael sa v ňom rozhodol dodržať americkú tradíciu dobíjania cudzích zemí a vybral sa do Európy a severnej Afriky. Vytipoval si tie krajiny, v ktorých funguje niečo, čo v Amerike nefunguje a ich politici popierajú, že by to vôbec niekedy mohlo fungovať. Stretáva sa s vysoko postavenými politikmi, bohatými podnikateľmi, ale aj zamestnancami v továrňach a zisťuje, čo vlastne robia, ak tieto veci fungujú. Postupne zbiera tieto dobré nápady, aby ich mohol priniesť naspäť do USA. Stretáva sa tak s ministerkou školstva vo fínsku, vysokopostavenými ženami na Islande, slovinským prezidentom, talianskymi a nemeckými továrnikmi ale aj tuniským vodcom islamskej politickej strany.
A čo sú veci, na ktoré sa zameriava? Napríklad platená dovolenka (taliani majú 8 týždňov), skrátená pracovná doba (prekvapivo v Nemecku), práva žien (v Tunisku!!!!), väzenský systém zameraný na rehabilitáciu väzňov, alebo napríklad školský systém, ktorý sa sústreďuje na deti a kvalitu ich života namiesto na výsledky štandardizovaných testov (Fíni, ktorí vedú všetky rebríčky v kvalite školstva a úspešnosti študentov).
Všetky tieto systémy a výhody celkom dopodrobna študuje a porovnáva ich s nefungujúcimi systémami v Amerike. Je pekné vidieť, ako to naozaj môže fungovať. Samozrejme, že spomínané krajiny majú veľa problémov, ale tento dokument sa zameriava na pozitíva, nie negatíva.
Predpokladám, že ste zvedavé, či sa naša malebná krajina rozprestierajúca sa medzi Dunajom a Tatrami (citácia z Majky z Gurunu btw ) dostala do užšieho výberu týchto zasľúbených krajín. Samozrejme, že nie. Mám to tu rada a žije sa mi tu dobre, ale uznajte, čo u nás funguje natoľko, aby si z nás iné krajiny mohli brať príklad? Moore nás spomína, ale len pri vtipnom uvedení Slovinska, s ktorým si nás ako vieme často mýlia.
Aj keď záver tohto dokumentu mierne pokulháva, určite sa oplatí pozrieť. Najviac ma inšpirovali krajiny ako Nemecko a Francúzsko, pretože väčšinou ak niečo robia, postupne to začne robiť aj zvyšok Európy. Nebolo by pekné mať skrátenú pracovnú dobu (aj tak ma vždy o 15:00 vypne) a stihnúť napríklad banku? Alebo mať zákon, ktorý zabezpečí, že vás šéf nemôže kontaktovať mimo pracovnej doby? Tento dokument by som pustila Robkovi a spol., aj tak radi opakujú po iných, škoda ale, že po tých z východu. Kým si to však pozrú, kuknite si to zatiaľ vy. Vráti sa vám viera, že ešte nie je všetko stratené a nádej na lepšie zajtrajšky existuje. (A potom choďte na dovolenku, aby vám dlhšie vydržala )
