Stará dobrá klasika

hostice-slunce-seno-jahody

Keď som bola mladšia, tak ma skôr ako nejaké ,,trápne staré české/slovenské komédie“ zaujímali teenagerské alebo romantické s klasicky nalinajkovaným dejom. Také tie, v ktorých bola hlavná hrdinka skoro vždy nesmelá, nenamaľovaná, s okuliarmi na hlave a snami o princovi na bielom koni (tým bol väčšinou ten najkrajší a najobľúbenejší chalan v triede/škole). Jemu sa tiež dievčina páči, no stoja mu v tom určité prekážky ako frajerka roztlieskavačka či kamaráti, ktorí by sa mu posmievali, že chodí s takýmto dievčaťom. No keď je koniec školského roka a koná sa ples, ona oblečená a vyzerajúca ako princezná vstúpi do miestnosti a všetkých to tak ohúri, že sa stane dokonca kráľovnou večera. A tak týmto dvom zaľúbencom už nič nebráni, aby spolu zostali, pokiaľ ich smrť nerozdelí. No nikdy sme sa nedozvedeli, ako to dopadlo, ale konce vždy skončili happy end-om a to mňa ako puberťáčku teda bralo :)

Ďalšími typmi ,,seriálov“, na ktorých som fičala, boli telenovely. Júúúj, ale som sa ich napozerala a utekala zo školy domov, nahrávala na kazetu a chodila poza školu (pokiaľ tú moju obľúbenú vysielali o ôsmej ráno), len aby som videla ďalšiu 128. časť. Veď čo keby sa v tom napínavom deji udial nejaký zvrat a ja by som to nevidela?! Určite by som to neprežila :)

Oldies but goldies

Teraz som už o čosi staršia :), takže keď dostanem chuť a náladu sa kultúrne obohatiť, pozriem si dobrý dokument alebo film, ktorý bol nakrútený podľa skutočných udalostí. Takéto filmy vo mne väčšinou zanechajú aj po určitej dobe odozvu, a preto si myslím, že by ich malo byť len viac a viac, pretože sú najmä v dnešnej dobe pre ľudí veľmi užitočné. Keď ma nejaký z nich zaujme, s radosťou sa k nemu vraciam. No týmto žánrom sa bude venovať iná naša SedmoKRÁSKA, takže ja vám predstavím tie moje najviac obľúbené.

Veľmi často sa vraciam k mojim ,,oldschoolovkám“ :) Medzi ne patrí trilógia Slunce, seno, jahody; Slunce, seno a pár facek; Slunce, seno, erotika. Na túto českú klasiku nedám dopustiť. ,,Co na tom chlastu vidíš? Já ti to řeknu a začneš chlastat taky!“ To je napríklad jedna z hlášok, ktoré sú pre mňa nesmrteľné. Ďalšou ,,peckou“, teda aspoň pre mňa, je film Dědictví aneb Kurvahošigutntág. Tieto filmy sú pre mňa balzamom na dušu a to myslím smrteľne vážne, žiadna irónia :) Keď si chcem pozrieť dobrú komédiu, potrebujem sa zasmiať, a to od srdca. Takéto oldschoolovky, ako som ich nazvala, majú niečo do seba a tých hercov už nikdy nikto nenahradí.

V dnešnej dobe, ako som už spomínala v článku, ktorý som písala dávnejšie, to moc autentickým, nesileným humorom nesrší. Skôr naopak. Nevravím, že momentálne by sa nenašla dobrá komédia a nemusí byť len česká/slovenská. Nemám vyhranený vkus a som rada vždy za niečo nové, čo má v sebe nejaké posolstvo a nie je to natočené len preto, že veď treba zarobiť čo najviac miliónov (viď americká produkcia). Novodobí herci, ktorí by nám toho mohli ukázať viac, než ukazujú, silene hrajú postavy, ktoré sa nevyvíjajú a nie sú pre náročnejších divákov zaujímavé. Preto zvyčajne po pár minútach takýto film vypínam a vymazávam z pamäte :)

Staršie komédie a aj tie skutočne veľmi staré čierno-biele komédie boli, samozrejme, taktiež točené podľa scenárov. No ako je možné, že týmto hercom sme to verili, a čím to je, že dodávali filmu iný šmrnc? Práve kvôli tomu si radšej zaspomínam a pozriem si to, čo na sto percent viem, že po dvoch minútach nevypnem. Aj keď je to už podľa mnohých dávno zapadnuté prachom :)

Každý má ten svoj naj filmík/seriál, ktorý dokáže pozerať aj viackrát do roka. Tak teda šup-šup, zapnite si vašu obľúbenú klasiku, spravte si kávičku/obľúbený drink, ponorte sa do deja a nemyslite na nič iné J Ja už sa teším na moju rozprávkovú klasiku Tři oříšky pro Popelku, pretože bez nej a bez Juráška by som si teda Vianoce predstaviť nevedela J

 

 

 

 

 

 

Facebook Comments
Tags from the story
, ,
Written By

Priateľská baba, ktorá má rada spoločnosť, ale keď sa zavrie do svojej ulity, je rada sama so sebou, s dobrou knihou, poprípade dobrým filmom a užíva si pokojné chvíle.