Nie je dokument ako dokument

hviezdy

Pred nejakým časom som pozerala dva dokumentárne filmy a asi ako každý, kto tieto dva konkrétne dokumenty videl, mám potrebu vyjadriť na ne svoj názor (a ak toto čítate, tak usudzujem, že vás to asi zaujíma :) ). Od pozretia uplynulo už pár týždňov, takže sa moje myšlienky a dojmy konečne ustálili.

Nekultúrna kultúra:

Na dokument s názvom „Cooltúra“ som bola teda mega zvedavá, lebo sa o ňom čosi popísalo, za krátku dobu si získal množstvo sympatizantov a keď sa o ňom začalo vyprávať ako o niečom, čo je zakázané/čo sa premieta len na školách/dvaja naši rapperi jeho uvedenie blokujú/vo veľkom sa sťahuje z internetu, tak logicky miera mojej zvedavosti úmerne narastala. Nakoniec som sa k nemu dostala (ako inak) prostredníctvom FB, kde som medzi príspevkami našla odkaz na stiahnutie. Sťahujem, „túžobne“ očakávam, večer púšťam…

Dokument začína prehovorom etnografa a folkloristu Jána Lazoríka o tom, ako vníma dnešnú dobu a ako ide všetko dole vodou (ak už vlastne aj nekleslo na úplné dno). Naráža na to, ako so zrýchľujúcou sa dobou klesá tvorivá schopnosť ľudí vytvárať skutočné kultúrne hodnoty, ako upadla morálka, že sa viac nedokážeme zabávať inak ako na primitívnom humore, výsmechu a ponižovaní iných a nevieme ukázať nič okrem svojich načančaných „schránok“. Do popredia filmu teda hneď na začiatku vystupuje „nárek“ tohto starého muža nad súčasným stavom (ne)kultúry a to, ako sa jedného dňa obzrieme za seba a z toho, čím sme sa stali, čím sme sa nechali kŕmiť a čo sme zanechali budúcim generáciám, nám bude blivno. Po takom úvode by vlastne ani nebolo potrebné pozerať ďalej, lebo však týmto bolo zhrnuté úplne všetko. Ale možno by mnohí slovám nejakého starého muža ani neprikladali význam, keby autori vo zvyšku filmu nezachytili na kameru a nepodhodili divákovi, čo všetko zlé sa v tom svete deje…

Autori majú u mňa plus za spracovanie. Páčila sa mi práca s kamerou a zachytenie atmosféry. Je tu aj množstvo prepájajúcich sa obrazov, napr. poníženie dievčiny, ktorá v spodnom prádle kráča po móle a chlapi na ňu pokrikujú, oproti „poníženiu“ dievčiny kráčajúcej po múriku, ktorú na Veľkú noc prišli oblievať šibači odetí v ľudových košieľkach a vestách. Alebo recitovanie moderných oplzlých veršovačiek oproti básňam prednášaným na počesť spisovateľa a člena komunistickej strany Pavla Koyša, ktorého preslov v televízii je zas prepojený a, samozrejme, úplne kontrastuje s ukážkou z natáčania seriálu Panelák. Niektoré zábery skutočne hovorili samé za seba. Ako napr. pasáž, kedy babka hovorí, ako hrozne miluje Fica, lebo myslí na starých ľudí. Vzápätí ju však spoza ramena uzemní starší pán s otázkou „A prečo nám sľubuje?“ – „Pretože nás miluje, há.“ Na! Vybavené… Takisto je tu záber na politikov doplnený spievanou pesničkou Colorado (od Kabát-u) alebo rozdiel vo vnímaní medzi generáciami zachytený na „oslave MDŽ“, kedy sa nadšená starká rozplýva z príchodu Fica a vypráva čosi svojej vnučke, ktorá na ňu nechápavo pozerá. To sú proste fakt veci/zábery/momenty, ktoré (napriek jednostranne ladenému obsahu) dokážem oceniť.

No a teraz na margo toho, čo sa mi nepáčilo. Celý film vyznieva a pôsobí strašne negatívne, zle. Keď si ho jeden pozrie, nevie, či sa má smiať nad tým, akí vieme byť hlúpi, plakať nad tým, kto vystupuje ako vzor pre naše deti a chce ich vychovávať (seriously, Majk/Rytmus?), alebo len mávnuť rukou nad tým, kam smeruje táto doba. Áno, myslím táto doba všeobecne, pretože aj „kultúra“ všeobecne (nielen u nás) je skrátka výsledkom a odrazom celej tejto doby. Pre mňa osobne ako človeka, ktorý sa trochu zaujíma, zúčastňuje nejakých podujatí a nežije v jaskyni vo svojom čierno-bielom svete, vlastne tento dokument nepriniesol nič, čoho by som si nebola vedomá. Na dedinských (a vôbec, prečo to prisudzovať len dedinským?) zábavách sa pilo odjakživa. Koniec-koncov ľudia museli tým svojim ťažkým životom a osudom raz za čas nejako uľaviť a odreagovať sa. Alkohol, žiaľ, či sa to niekomu páči, alebo nie, vždy bol a bude súčasťou našej kultúry, sprievodným prvkom našich tradícií. Takisto si myslím, že sa na každej akcii (bez ohľadu na hudobný či zábavný charakter) vždy našiel/nájde nejaký dilino, agresor, kopa opitých vulgárnych ľudí plných názorov, právd a múdrostí, ako aj dodrbaných, predvádzajúcich sa, flirtujúcich, žiarlivých, ponižujúcich sa ženských. No ale čas od času sa stane každému, že sa odtrhne z reťaze, preto robiť z toho niečo strašné nemá vôbec žiaden zmysel. Kto je bez hriechu, nech prvý hodí kameňom. A dostávame sa aj k náboženským sektám a sfanatizovaným veriacim – áno, aj to tu už nejakú (dosť dlhú) dobu máme. A nie je tajomstvom, že sa na nás tá najväčšia legálna mafia (a kadejaké iné pochybné jej odnože) priživuje, zneužíva svoju moc (a aj deti) a šíri bludy. (Pozn.: Odporúčam pozrieť si írsku drámu Calvary, v ktorej teda dávajú cirkvi na frak, muhahaaa!)

Celý film Cooltúra vnímam ako niečo, kde sú veci povytŕhané z kontextu, poňaté len z jednej stránky a asi len za jedným účelom – všetko skritizovať a nastaviť „tým neurčitým im“ pomyselné zrkadlo. Nuž, poviem k tomu len toľko, že každý sa riadil, riadi a bude sa riadiť podľa vlastného vedomia a svedomia – tak to bolo vždy. Všetci máme na výber, za čo som ja osobne fest rada. Sama si určujem, na aké akcie budem chodiť, čo budem podporovať, čo budem čítať či sledovať, ako sa budem obliekať a sama seba prezentovať pred inými. Zároveň mi tento dokument príde trochu alibistický, lebo autori nič nekomentujú, nič nenavrhujú, len pospájali, čo sa im ako hodilo, a na základe toho si má divák konečný úsudok spraviť sám (a jasné, že bude každý len pohoršený…). Film údajne nič nehodnotí, no mne príde dosť kritický, negativistický a vrhajúci zlé svetlo na celú komunitu rapperov, metalistov (že nie sú všetci fanúšikovia tvrdej hudby rovnakí, sa dočítate v pripravovanom článku), fanúšikov rôznych iných akcií, naše tradície, naivitu a hlúposť starých ľudí… Na záver: nedá sa všetkých a všetko hádzať do jedného vreca. Nedá sa vytvoriť nestranný názor, keď vám ukazujú len jednu stranu mince…

Je s nami koniec?

A dostávam sa k druhému dokumentu, na ktorom sa podieľal herec Leonardo DiCaprio, s názvom „Before the Flood“. V podstate ani neviem, čo k nemu povedať, lebo ma totálne dostal! Čakala som možno taký obyčajný dokumentík, pri ktorom si oddýchnem a prídem na iné myšlienky. A že som aj prišla – ale úplne inak, ako som čakala! O mnohých veciach som ani len nevedela, pri niektorých záberoch sa mi hrnuli slzy do očí, dokonca som cítila hnev…

Herec, ktorý tu nezastupuje nijakú fiktívnu filmovú postavu, ale vystupuje sám za seba ako človek, ktorý chce vedieť viac a niečo spraviť, sa divákovi snaží priblížiť situáciu spojenú s klimatickými zmenami tým, že putuje po svete, navštevuje rôzne krajiny, názorne poukazuje na rozdiely, stretáva sa s mnohými ľuďmi a zisťuje, aké sú možnosti zvrátenia katastrofálnej situácie, do ktorej sme našu Zem dostali svojou sebeckosťou, neohľaduplnosťou, neúctou a chamtivosťou. Úplne najviac ma doslova zaskočilo, že mnohí hlúpi ľudia sa situáciu ohľadom globálneho otepľovania snažia vyvrátiť, pristupujú k tomu ako k najväčšiemu hoaxu (!!!), aký si kto kedy vymyslel, a prostredníctvom mainstreamových médií (veď ako inak ovládnuť masy) sa snažia pred širokou verejnosťou všetko popierať/ututlať, z vedcov robia klamárov a zo samotného herca dilina, ktorý asi na to, aby pochopil, čo sa so svetom deje, potrebuje akademický titul…

Tento problém je poňatý a vykreslený celoplošne a v rámci všetkých sfér života – od stravovania, cez dopravu, ťažbu, priemysel a poľnohospodárstvo, závislosti ekonomiky na fosílnych palivách, cez to, čo všetko sme ochotní urobiť, aby sme neprišli o komfort, na aký sme si zvykli, až po to, aký to má všetko dopad na nevinné umierajúce tvory a ľudí, z ktorých mnohí o elektrine či svetle ani len nepočuli, o pitnej vode môžu len snívať, nehovoriac o tom, že kvôli zvyšujúcej sa hladine oceánov a morí prichádzajú o domovy… Musia znášať dôsledky, aké má na rováši zvyšok sveta, prispôsobujú sa, hľadajú alternatívy, nemajú na výber… K zväčšovaniu problému dochádza rýchlejšie, ako sa predpokladalo. Tvorcom sa podarilo skutočne dokumentárne a verne zachytiť autenticitu a nearanžovanosť problému, akým otepľovanie je. Ľadovce sa roztápajú, hladina morí stúpa, počasie bude nevyspytateľnejšie, záplavy, suchá, požiare… Realistickosť celého tohto dokumentu sa zároveň viaže na samotného DiCapria a jeho schopnosť prezentovať všetky udalosti, možnosti, dôsledky, riešenia a vôbec celý dej tak, aby sa smerovalo k podstate a súvislostiam. Všetko to je popretkávané hercovými skúsenosťami v rámci toho, že už dlhé roky pôsobí ako environmentálny aktivista, má podporu mnohých ekologických skupín, a povedané stručne – „stará sa“. Po obsahovej stránke považujem tento dokument za skutočne prínosný, plnohodnotný, účelový. Slovenská Cooltúra sa mi zrazu zdala úplne hlúpa a zbytočná.

Naďalej platí, že zatvárame oči a ignorujeme veci, ktoré sa okolo nás dejú. Podieľame sa na tom, že sa tento svet každým dňom rúti do záhuby rýchlejšie, a zaoberáme sa totálnymi chujovinami, miesto toho, aby sme čosi urobili. Preto sa mi páčilo, že na rozdiel od Cooltúry nie je Before the Flood jedná veľká kritika a nárek nad tým, čo ľudia spôsobujú, a že sa s tým nedá nič robiť, len to pasívne sledovať. Priebežne sa tu uvádzajú mnohé riešenia, zodpovedané sú mnohé základné otázky a na konci je zhrnuté, čo môže každý jeden z nás spraviť/zmeniť, o čo by sme sa mohli začať zaujímať.

Pokiaľ chcete niečo, čo môžete urobiť bez toho, aby ste sa obracali na vyššie autority, nenapadá má nič jednoduchšie, ako zmeniť jedálniček. Začať môžete už dnes večer… Zo všetkých dôvodov na likvidáciu tropických lesov je tým najväčším hovädzie mäso – a hovädzie je jedným z najmenej efektívnych využití zdrojov na planéte. … Kravy produkujú metán a metán je silný skleníkový plyn. … A takmer všetok metán v atmosfére je tam práve kvôli dobytku. …Ľahko si vieme predstaviť diétnu zmenu. Stačila by malá – prejsť od hovädzieho k nejakej alternatíve, napr. ku kuraciemu.“ (– úryvok z filmu)

Je mi jasné, že veľké zmeny a prijímanie alternatívnych riešení v rámci priemyslu a výroby my neovplyvníme, o to sa musia začať starať hlavne tí vyššie postavení – a niektorí sa už aj začali, riešenia existujú! My sa však môžeme rozhodnúť, čo a koho (ne)budeme podporovať. Začať zmenou svojho pohľadu na svet okolo seba, začať sledovať dianie vo svete, pomáhať, zaujímať sa, hľadať alternatívne riešenia, ktoré by sme boli sami ochotní zaviesť do svojich životov – načo by sme mali zo seba robiť stále iba hlupákov, ignorantov a alibistov? Mnohí sme si však zvykli na určité pohodlie, štandard života, hlavne teda na úkor našej planéty, ktorej bremeno sa každým dňom zväčšuje (keďže aj nás pribúda). Dokument si už isto pozrelo neskutočne veľa ľudí, niektorí možno už len preto, lebo tam hrá Leo. No zaujímalo by ma, koľkí sa po zhliadnutí opýtajú sami seba: „Do akej miery mi to je ešte stále jedno? Som ochotný/-á zmeniť niečo v rámci svojich denných návykov a komfortu?

 

 

Facebook Comments
Tags from the story
,
Written By

Nezvyčajne tvrdohlavá ženská s nezameniteľným úsmevom. Vo voľnom čase, ktorého sa snaží vytvoriť si dostatok, sa venuje zelenej strave, vypeká metále, fláka sa po koncertoch alebo sa zašíva v knihách.