Ako pomáhajú „tí, od ktorých by sa to najmenej čakalo“

10

Bánovce nad Bebravou. Underground. Koncert. Pankáči, hardcoráci, metalisti. Dotetovaní ľudia, rôznofarebné vlasy, „kohúty“, vybíjané a kadejaké iné doplnky. Pri takomto opise by nikomu ani len nenapadlo, že ide skutočne o benefičnú akciu. No v sobotu, 26.11.2016, sa už po šiesty raz otvorili brány Mestského kultúrneho strediska v Bánovciach nad Bebravou, aby sa pomohlo tým, ktorí to potrebujú.

3

7

Nie je novinkou, že vo svete sa dejú rôzne nevídané veci. V televízii ľuďom podsúvajú rôzne hlúposti, v mainstreamových správach sa šíri „samá pravda“, ľudia sledujú (a asi aj radi), ako kto koho zavraždil, ako kto koho okradol, ako sa kde stala nejaká nehoda, komu sa stala aká krivda, ako sa tie naše „celevriti“ a tí „fešácki“ politici navzájom osočujú, vystatujú, pretŕčajú, doťahujú a bijú do pŕs, kto koná väčšie dobro a kto chce obyčajným ľuďom pomôcť (výsledkom ich činnosti sú však zväčša drísty ako: na všetko sa predsa musí postupne, nedá sa nič naraz; aby sme to dosiahli, musíme byť trpezliví; minimálna mzda sa predsa každým rokom zvyšuje, tak čo od nás chcete viac…). Popritom však všetci nezabúdajú len viac mlieť pántom, chrstnúť obyčajnému ľudu, kto na čo má, a ukazovať prstom na tých, ktorí si viacej nakradli (aj tak sú to všetci rovnakí zlodeji a chamrať)… No celé zle a úplne na smiech! Ale žeby sa v tých pravdovravných médiách ukázali skutočne záslužné veci, ktoré na vlastnú päsť koná „prostý ľud“, aby v konečnom dôsledku sám pomohol zlepšiť v rámci tohto systému aspoň čosi (keďže iní majú rečí ako koza bobkov), to nikoho netrápi, nikoho to nezaujíma, nik si z nich neberie príklad, nikto ich neobdivuje. A vzhľadom k tomu, že sa v tomto prípade, o ktorom sa chcem zmieniť, jedná o „esteticky nie tak sympatických“ ľudí, netreba sa tým vôbec zaoberať, lebo taká „chamrať vie predsa len drogovať a robiť zle“…

14

Keď sa povie „benefičná akcia“, zvyčajne ľudia vymäknú, tí zazobaní pokrytci aspoň na tri minúty pocítia ľútosť, a tak sa rozhodnú ísť čosi podporiť (niekedy ani sami nevedia čo, hlavne pri tom treba vyvetrať tie najluxusnejšie handry a šperky, aby mali na kameru čo ukázať). Čože, však možno im potom pánbožko vymaže všetky hriechy skôr, ako keď sa v nedeľu vyberú ovečky do kostola po rozhrešenie. Keď by sa niekto opýtal, kto je organizátorom bánovského Celestial Help Festu, a dostane popis „taký dotetovaný metalista“, zvyčajne nepotrebuje viac – spraví si obraz a možno myšlienku pomôcť detskému oddeleniu pochváli, ale podporiť nepodporí, dokonca by takého človeka na ulici zďaleka obišiel, lebo vyzerá, ako vyzerá, a však ani na MDŽ nerozdáva na ulici kvety, tak čože… Mnohým ešte stále uniká, že nie výzor je to hlavné, na čo treba prihliadať, ale to, čo má človek vnútri. A tým nemyslím kávu s raw koláčom, ktoré si v nákupáku doprial hrdý tato potom, ako sa rozhodol spraviť čosi plnohodnotné pre svoju rodinu, ktorú teda zobral vygrgávať nedeľný obed na také povznášajúce miesto. (Ospravedlňujem sa, ale pri názoroch, postojoch a činoch niektorých ľudí ma nič iné ako totálna irónia a sarkazmus nenapadá :) )

No keď sa (v tomto prípade o choré detičky) nevie postarať štát, súkromník vlastniaci nemocnicu či aspoň ľudia, ktorí sa topia v peniazoch, no sami od seba nevedia nič urobiť, musia to robiť takí, ktorým na danej situácii skutočne záleží. A nech vyzerajú, ako chcú, nech to robia, ako si zmyslia (hlavne teda čestne a poctivo, nie ako tí, ktorí sa pritom ešte nabalia), výsledok stojí za to! Veď aj my žijeme v tomto meste/štáte, aj nás sa to týka, aj naše budúce deti alebo deti našich známych sa na detskom oddelení môžu čas od času vyskytnúť – no stav nášho zdravotníctva je, nanešťastie, fakt úbohý. A keď chýbajú prístroje a pomôcky a lekári majú v tomto smere zviazané ruky, vieme pomôcť my! Každý rok sa totiž stretávame na jednom mieste, zaplatíme vstupné, kúpime si tričko, tombolu, úplne v kľude si vypočujeme hudbu, ktorá nás baví (že sa niekomu nepáči? 100 ľudí, 100 chutí…), dáme si nejaký drink so známymi, ktorí sa sem z rôznych kútov vracajú aj kvôli myšlienke podporiť správnu vec. Napokon sa s dobrým pocitom, že peniažky idú skutočne len tam, kde majú, vraciame domov a tešíme sa na ďalší ročník.

16

Festivalu som sa zúčastnila už po štvrtý raz, pričom sa svojím (skutočne len) kúskom snažím pomôcť aj v rámci realizácie. Priestormi sa šíri skvelá atmosféra, každý sa usmieva a zabáva a za účelom pomôcť s radosťou oželie aj nejaké to pivo – počíta sa totiž každé euro. Organizátor doslova lieta hore-dole, aby zabezpečil všetkým všetko – od kapiel, cez fanúšikov, po ľudí, ktorí predávajú „merch“, ľudí, ktorí sa starajú o žalúdky a hladinku alkoholu návštevníkov, ľudí, ktorí pomáhajú, a mnohých ďalších. Keďže s ním ten festival zažívam už tretí rok, vidím, aké je pre neho náročné dať všetko dokopy, zohnať sponzorov, vybavovať povolenia, dohliadať na bezpečnosť, získavať kapely, ktoré zväčša prichádzajú za cesťák a nejaké občerstvenie, následne komunikovať s vrchnou sestrou detského oddelenia, ktorá pomáha pri kúpe zariadenia, pretože najlepšie vie, čo treba. Je to celoročný proces, vyčerpávajúci a stresujúci, ktorý uskutočňuje jeden jediný človek preto, lebo mu niektoré veci v meste, v ktorom žije, neboli ľahostajné a rozhodol sa čosi zmeniť, čosi nezištne vylepšiť. Jeho snaha prináša ovocie. A rok za rokom sa dostáva čoraz viac do povedomia ľudí.

21

19

22

Na ulici, na internete môžete často vidieť ľudí, ktorí robia zbierky na rôzne účely – zvyčajne ide o rôzne zdravotné pomôcky alebo liečenia a liečebné pobyty, ktoré si chorí ľudia alebo ľudia s chorými detičkami nemôžu dovoliť (aj jedna nemenovaná relácia s najväčším pokrytcom na čele prezentuje svojim divákom mnoho takýchto príbehov. Tiež ukážka totálne zlého vzoru, ktorý ľudia obdivujú – smutné.). Tieto zbierky však spadajú pod rôzne organizácie a čertvie, či všetky peniaze nakoniec poputujú tam, kam treba. Kým sa dostanú k cieľovému človeku, prejdú cez mnohých ďalších ľudí. No, žiaľ, aj a práve na nešťastí a chorobe iných si vedia mnohí nahrabať. Preto ja napríklad takéto zbierky nepodporujem, aj keď nemám problém pomôcť. Mám napr. kamarátku, ktorá zbiera peniažky na mikulášske balíčky pre deti z detského domova. Tiež rada prispejem na granule a nejaké veci pre psíkov do útulku na koncerte, ktorý robí jeden známy. Potrebujem skrátka vedieť, že skutočne podporím toho pravého človeka/tú správnu vec. Dnes sa nedá veriť ničomu. Preto je fajn, keď niektorý váš známy pozná priamo zdroj, ktorý peniaze/dary odovzdáva, a potvrdí: „Vieš, ale na toto môžeš prispieť, je to úplne čisté.“

26

A to je to, čím sa táto benefičná akcia líši od ostatných. Začal ju robiť človek s čistým srdcom a dobrým úmyslom. Pozerať sa, ako tu čo (ne)funguje, vie každý, len nie každého to baví. Ľudia radi zostávajú pasívni. A mnohí často aj chcú niečo spraviť, ale nevedia ako. Alebo si nie sú istí, či ich snaha nevyjde navnivoč alebo či venované peniaze pôjdu tam, kam majú. Tento človek sa preto rozhodol spojiť príjemné s užitočným a zorganizovať menší zimný festival, na ktorý chodila spočiatku možno len 100vka ľudí. Prvý ročník zorganizoval len vďaka sponzorskému od svojich kamošov, ktorí mu ochotne pomohli, na základe čoho sa akcia mohla rozrastať a pre organizátora už bolo ľahšie zohnať ďalší rok peniaze aj od spoločností/ľudí, ktoré nemajú s UG scénou a tvrdou hudbou nič spoločné. Mal v rukách výsledky a dôkazy, vedel správne argumentovať. Poviete si: „Však dobre, milé od neho, že sa snaží, ale ako teda viem, že idú všetky peniaze tam, kam majú?“ No lebo potom, čo sa v priebehu večera peniaze vyzbierajú, neputujú ďalej nikomu. Organizátor si ich do jediného centu nechá u seba, kontaktuje hlavnú sestru, aby vybrala, čo sa im na detské oddelenie hodí. Ona to zároveň objedná a následne organizátor vyplatí každú jednu položku. Potvrdenia a faktúry si necháva u seba. Ako sám hovorí: „Je to naozaj čisté, ľudia sa nemusia báť, čo sa s ich peniazmi stane.“ Nikto si tu z pomyselného koláča neukrajuje, peniaze záhadne nikam nemiznú, neuskutočňujú sa za ne honosné „eventy“ plné promenádujúcich sa pokrytcov v dizajnérskych kúskoch a nekupujú sa za ne zbytočnosti.

Na tento fest chodí každým rokom viacej ľudí a vídať medzi nimi aj takých, ktorí tvrdú hudbu nepočúvajú. Takým o to ani nejde – prídu sa zabaviť, dať si pivko, pokecať so známymi a nakoniec možno medzi vystupujúcimi kapelami nájdu aj takú, ktorá ich zaujme. Ide však o to, že takto búrajú svoje predsudky. Vidia pankáčov, metalistov, ktorí sa však nebijú, nerobia výtržnosti, pokojne si vystoja rad na drink, každý sa usmieva, chová zdvorilo a šíri dobrú náladu – toto na iných akciách či diskotékach často nevidieť.

29

Ľudia tvrdia, že ich netrápia problémy iných, lebo majú dosť svojich vlastných. Ale potajomky sa aj tak budú vždy viac pozerať na iných ako na seba. Za vzory si vyberajú nesprávne postavičky, ktoré ani zďaleka nedokázali toľko, ako o tom budú vyprávať. Lebo ľudia radšej len rozprávajú, ako konajú, a často rozprávajú úplne inak, ako konajú. A zatiaľ tí, od ktorých by to čakali najmenej, budú konať aj za nich.

Prosím, nezostávajte pasívni, no buďte obozretní a podporujte s rozumom.

foto: Ján Pomothy

Facebook Comments
Written By

Nezvyčajne tvrdohlavá ženská s nezameniteľným úsmevom. Vo voľnom čase, ktorého sa snaží vytvoriť si dostatok, sa venuje zelenej strave, vypeká metále, fláka sa po koncertoch alebo sa zašíva v knihách.