Keby ste náhodou nevedeli 😉 skrášľovanie tela pomocou farieb sa začalo používať už v starovekom Egypte (už tomu je nejakých 5000 rokov), a postupom času sa menil ako spôsob, tak aj význam jeho používania. Nevenovali sa mu iba ženy, ale boli časy, kedy skrášľovaniu podliehali aj muži. Jednoducho, vonkajšia krása je v našich človečích svorkách veľmi oceňovaná už od pradávna, a niet divu, že za ňu už niekoľko ľudí zaplatilo aj vlastným životom. Na skrášľovanie možno nahliadať z rôznych pohľadov, môže byť prostriedkom maskovania nedostatkov, no aj rozvíjaním umeleckých schopností. Čo ma však zaujalo v závere jedného článku, ktorý som v spojitosti s minulosťou make up-u čítala bolo, že celý záver sa venoval vnútornej kráse ženy (človeka). Tak sa mi však zdá, žena vnútornú krásu v našej dobe myslí málokto.
V máji tohto roku vyšla na web-stránke lennyletter.com esej „Time to uncover“ od známej americkej hudobníčky Alicie Keys. V tomto článku píše o tom, ako sa pomocou stratégie „chameleón“ snažíme už od malička presne zapasovať do očakávaní druhých ľudí (aj do očakávaní o tom, čo je krásne), pretože chceme aby nás prijali a akceptovali a mali nás radi. Ako sa od nás vyžaduje, aby sme boli chudé, sexy, žiadané a hlavne perfektné, čo je koniec koncov pre každú, ktorá chce týmto požiadavkám vyhovieť čo najviac, veľmi frustrujúce. Alicia sa vraj dostala do momentu, kedy si uvedomila, že už nevládze byť v jednom kuse „dokonalá“ a začala meditovať a objavovať svoje skutočné vnútorné ja.
Zásadný zlom prišiel v deň, kedy rovno z posilňovne dobehla na fotografovanie, so šatkou obmotanou okolo hlavy, v spotenom tričku, a fotografka celá nadšená zahlásila: „Musím ťa takto ihneď odfotiť!“. Aliciu to rozhodilo a necítila sa komfortne, ale poddala sa. A fotenie sa jej veľmi páčilo. Cítila sa slobodne. Cítila sa plná sily. Konečne bola sama sebou, a táto skúsenosť mala na ňu veľmi silný účinok. A presne tu začala iniciatíva #nomakeup. Odkaz od Alicie znie: „Už sa nechcem schovávať. Ani moju tvár, ani moju myseľ, ani moje problémy, ani moje emocionálne rozpoloženie. Nič.“
Jej esej mala za následok dve veci, veď minca má vždy dve strany. Na jednej strane sa tento nápad zapáčil aj iným celebritám, ktoré sa začali fotiť bez make up-u, a niektoré dokonca vyšli bez neho aj do ulíc.Musím sa vám priznať, že mi bez toho kila omietky prišli také srdcu bližšie. Asi preto, že ukázali svoju ľudskú tvár, a pripomínali mi ľudí okolo seba.
Na strane druhej sa spustila vlna kritiky a nesúhlasných vyjadrení či žartov. Niektorí speváčku odsúdili za to, že ona si ako pekná žena môže dovoliť vystúpiť pred ľudí bez make up-u, no veľa žien to spraviť nemôže. Alebo, že na jednej strane hlása, že je to jej vlastná vôľa a make up neodsudzuje (dokonca ho má rada), no v protiklade k tomu vyslovila vo svojej eseji želanie po revolúcii v tomto smere. Dokonca sa začali objavovať výsledky „dôveryhodných“ štatistík, podľa ktorých upravené ženy (tráviace čas ráno svojmu make up-u a účesu) zarábajú viac peňazí (vraj dokonca o 6000 dolárov ročne) ako ich kolegyne „šedé myšky“, takže si nemôžu dovoliť nebyť upravené.
Aliciin odkaz však ako sa zdá, väčšina populácie nepochopila (či už tí na jednej alebo druhej strane). Avšak Alicia zvolila nesprávny hashtag, v ktorom je uvedené slovo „no makeup“. Skôr mohla zvoliť praktickejšie slovné spojenie, za ktoré by ju toľkí dotknutí spoluobčania nemohli chytať za slovíčka a vymýšľať konšpiračné teórie o tom, ako Keys začala bojovať proti kozmetickým spoločnostiam a samotnej podstate modernej pracujúcej ženy. Napr. mohla použiť #uncoverme, alebo #nomorechameleon (ale za to by ju zase mohli napadnúť ochrancovia zvierat, za branie mena chameleónieho nadarmo). Každopádne jej marketingový tím určite vedel, že #nomakeup zaujme väčšiu časť populácie.
Jednoducho, z mosta do prosta, Alicia chcela len povedať, že chce byť sama sebou, a vystupovať pred všetkými tak ako bola stvorená, aj so svojimi názormi, vlastnosťami, charizmou aj chybami. A chce k tomu motivovať aj ďalšie ženy, ktoré už ani nevedia, čie sú, pretože ženy dokážu veľké veci, keď chcú.
A neprihovára sa iba ženám, ale aj mužom, jednoducho k nám všetkým. Musím sa priznať, že tento postoj je mi veľmi blízky (s make up-om či bez neho), pretože aj ja si myslím, že človek by mal byť sám sebou, a robiť to, čo ho robí šťastným, lebo inak bojuje sám proti sebe, čo prináša do jeho života veľa negatívneho. No keď začne byť spokojný sám so sebou a so svojím životom, vstúpi do jeho života pokoj. A vlastnosti, ktoré človeka robia naozaj krásnym ako dobroprajnosť, pochopenie, tolerancia a láska mu prídu ako samozrejmá súčasť jeho života. Veď najkrajším doplnkom na tele človeka je úsmev. Nuž ale som sa rozbásnila jedna radosť, som sa nechala trochu uniesť touto myšlienkou, no šup ho späť do reality.
Zrkadlo hodnôt dnešnej spoločnosti je až drasticky nastavené všade, kam sa človek pozrie (za pomoci kamier, mobilov a iných nahrávacích prostriedkov). Až pateticky vyznieva nasledovná situácia natočená na MTV Video Music Awards 2016, kde Keys vystúpila pred obrovským publikom plného „chameleónov“ a zarecito-zaspievala im krátku báseň s veľkou myšlienkou o tom, že sme si všetci rovní aj napriek vzájomným odlišnostiam. Ako to však zhrnul jeden týpek v komente pod videom: „She came up and served a meal none of us were ready for.” A presne to aj potvrdzujú ľudia v hľadisku, ktorí tlieskajú o sto tristo, no na tvárach im vidno, že pointa okolo nich ani nepreletela, ale tlieskajú, lebo sa to tak asi patrí, keď tak „zavýjala“ pri tom mikrofóne.
Na záver prikladám celú básničku (pesničku) „Holy war“, ktorá (myslím si) dosť výstižne objasňuje, čo tá Alicia pod celým #nomakeup-om vlastne myslí. Príjemné počúvanie.;)
Pics via, via
