Ettin občasník: budúcnosť alebo úvaha nad životnosťou nihilistického chrústa

ettin občasník

Milé sedmoKRÁSKY, budúcnosť je celkom desivý koncept. Nemyslím si, že som jediná, ktorá potrebuje mať kontrolu nad všetkými podstatnými vecami vo svojom živote, skôr si myslím, že to ako ľudia máme v sebe zakódované. A preto ma budúcnosť jemne straší. Je jedno, či vám veštica Elvíra tvrdí, že vie, že budete mať bohatého manžela, tri deti, dvoch psov a mačku a budete žiť šťastne až do smrti, budúcnosť nikto nepozná. Je to pomyselný Damoklov meč, ktorý nám visí nad hlavami a ktorý, nech robíme, čo robíme, nezmizne, len sa nám tak tam pokyvkáva.

A keďže sme všetci „control freaks“ v našom srdci, snažíme sa mať nad našou budúcnosťou aspoň akú-takú kontrolu. Zoberte si napríklad také novoročné predsavzatia. Nie je to len spôsob, ako aspoň trochu zabezpečiť kontrolu nad tým, čo sa nám stane, a okrem toho aj istá cesta k jemnej depresii, lebo na konci januára sme nedodržali väčšinu z nich?

Vraví sa, že úspešní ľudia sú tí, ktorí nesedia doma na zadku a nečakajú, kým sa im niečo stane, ale sú proaktívni a majú veľké pričinenie na veciach, ktoré sa im dejú. Lenže to sa tiež dá len do určitej miery, pretože keď sa zamyslíte, v našich každodenných životoch je veľmi veľa faktorov, ktoré nevieme a nemôžeme ovplyvniť, nech sa akokoľvek snažíme. Budúcnosť je akýsi veľký strašiak, ktorý ma desí čoraz viac.

Keď som bola malá, nevedela som sa dočkať, kým budem staršia. V šiestich rokoch som si predstavovala, aké to bude super, keď budem mať pätnásť. Keď som mala pätnásť, nevedela som sa dočkať, kým budem na výške, na výške som sa nevedela dočkať, kým budem pracovať, aby som už nebola chudobný študent… Už nie som chudobný študent, len sa mi niekde po ceste stratila táto nedočkavosť za tým, čo bude. Ak očakávate, že vám tu napíšem, že by som sa skôr vrátila späť, musím vás sklamať. Jednak je to zbytočné, pretože sa to nikdy nestane, a nemyslím si, že keď som mala 21, môj život bol lepší alebo horší, ako je teraz. Takže momentálne som zaseknutá v akejsi šedej zóne: nemám potrebu vrátiť sa do čias, keď mi stačilo na piatok v meste 150 korún, ale tiež určite nedočkavo nečakám, čo sa mi stane o päť rokov.

Možno je to celé len o tom, že som vo všeobecnosti spokojná a už sa nepotrebujem naháňať za vzdušnými zámkami, ale chcem si skôr užívať moment tu a teraz. Viditeľne začínam tento nový rok filozoficky a zamýšľam sa tu nad životnosťou chrústa s nihilistickými sklonmi.

Nech to už máte akokoľvek, či už sa neviete dočkať toho, čo vám nový rok prinesie, alebo chrústujete podobne ako ja, prajem vám, milé sedmoKRÁSKY, do nového roka len to najsamlepšie, nech vás zlé veci obchádzajú a nech máte tých dobrých prebytok, nech vám tie vaše predsavzatia vydržia aspoň do marca a nech máte tento rok stokrát lepší ako ten predošlý.

V nasledujúcich dňoch sa budeme venovať BUDÚCNOSTI, tak dúfam, že budete čítať s nami.

Vaša sedmoKRÁSKA

Etta Henri

Facebook Comments
Tags from the story
,
Written By

Etta je tvor tvorivý a to na všetky strany. Ak netvorí, oddychuje s knihou v ruke, alebo pozerá South Park. Oh, a je živá Daria. Alebo by chcela byť?