Zuzina Islandská Sága: Pravdepodobné stretnutia

391 001
391 001

Aká je šanca, že stretnete svojho obľúbeného umelca, len tak, pri vedľajšom stole na kávičke? V Reykjavíku to nie je žiaden problém. Počula som plno príbehov ľudí, ktorí milujú Björk a potom prídu do Reykjavíku, večer v krčme ju stretnú a ešte si s nimi aj pokecá. Je to osud? Vyslyšal snáď vesmír ich zbožné želania? Nič také. Je to len matematická pravdepodobnosť v praxi.

Jedným faktorom je veľké množstvo hudobníkov a kapiel, ktoré fungujú aj vďaka vládnej podpore kultúry a hudby. Ďalším faktorom je absencia vytvárania „kultu osobnosti“ známych umelcov. Každý tu každého pozná od detstva, takže keby sa niekto zrazu začal naparovať, ostatní ho iba vysmejú. Aj tak sa všetci cez víkend stretnú v jednej krčme.

Šance sa dramaticky zvyšujú, ak človek navštívi hudobný festival v nejakom menšom meste. Takto raz pri vedľajšom stole večerala Emiliana Torrini, ktorú som o dve hodiny neskôr nadšene počúvala zo stageu. Keď ma z toho festivalu viezol kamarát domov do Reykjavíku, viezli sme sa okolo sochy Sólfarið. Tú sochu nájdete v albume každého turistu, ktorý kedy prešiel cez Reykjavík. Ukoval ju jeho otec.

solfarid

Prvé z mojich pravdepodobných stretnutí sa odohralo počas čakania v rade na záchod v istom bare, kde proti svojej vôli vždy nejak skončím, keď idem von s Islanďanmi. Keď si chcete iba odskočiť, je to ten úplne najblbší bar, aký si môžete vybrať. Veľa ľudí, málo miesta a nudná hudba vás pomaly ubíjajú, kým čakáte, než si všetci tí v rade pred vami na záchode šľahnú, aby ste sa mohli ísť konečne vyčúrať. Ako som tam tak stála, prihovorila sa mi baba, čo stála predo mnou. Bola mi nejaká povedomá. Hodnú chvíľu sme sa bavili, ale nedokázala som si vybaviť, odkiaľ ju poznám. Po chvíli mi došlo, že sa rozprávam s raperkou zo skupiny Reykjavíkurdætur, ktorú som akurát vtedy začala vo veľkom počúvať. V tej dobe som ešte ani nebola na ich koncerte. Striehla som, kedy konečne nejaký zorganizujú, aby som ich konečne videla aj naživo. Spoznala som ju iba vďaka klipu.

Nedávno som zase hľadala knihu o významnom islandskom výtvarníkovi Kjarvalovi. Mám rada jeho obrazy a spôsob, akým zachytával islandskú prírodu. Na miestnom blšáku majú skvelý antikvariát, takže som vedela, kde mám hľadať. Pán predavač sa akurát vybavoval s nejakým známym, tak som sa spočiatku len tak ponevierala okolo tých veží vystavaných z kníh a snažila som sa v tej spleti aspoň zbežne zorientovať. Za chvíľu som zistila, že medzi tými policami nájdem skôr vchod do Narnie ako nejakú konkrétnu knihu. Hoci sa pán predavač ešte stále vybavoval s kamošom, s pocitom dôležitosti platiaceho zákazníka som sa ozvala:

„Ehm, ehm..“

„Ako vám pomôžem…?“

„Hľadám knihu o Kjarvalovi. Nie životopis, chcela by som, aby v nej boli hlavne ukážky jeho prác.“

„Ani neviete, aké máte šťastie! Zrovna minulý týždeň mi taká jedna prišla… Pozrite sa na tú tlač…“ ospevoval knihu a znášal mi z rôznych kútov antikvariátu ďalšie, ktoré boli zrejme rozmiestnené podľa nejakého tajného kľúča, ktorému som nerozumela.

„…ja som dokonca Kjarvala osobne poznal,“ povedal mi a spustil príbeh. Keď bol ešte malý chalan, jeho otec ho zobral na návštevu ku Kjarvalovi do jeho ateliéru. Maliar práve dokončil jeden zo svojich obrazov, a tak sa svojho mladého návštevníka pýtal, ako sa mu dielo páči. Chalan sa na obraz kriticky zahľadel a vyhlásil, že mu „niečo chýba“. Nato Kjarval podal chlapcovi štetec a vyzval ho, aby teda maľbu dokončil podľa svojich predstáv. Mladý pán predavač obraz domaľoval a ešte ho aj signoval priamo pod maliarovým podpisom. Prirodzene som chcela vedieť, či ten obraz v knihe nájdem. „Nie, ale visí v jeho galérii, choďte sa tam pozrieť.“

Keby mi tento príbeh vyrozprával predavač v nejakom inom meste na svete, bolo by mi jasné, že ma iba lakuje, aby som si knihu kúpila. Teraz len viem, že musím znovu zájsť do Kjarvalovho múzea a nájsť ten obraz podľa podpisu.

pic via

 

Facebook Comments
Tags from the story
,
Written By

Zuza Má rada zmeny, ktoré ju posúvajú ďalej. Je závislá na čerstvo pomletej káve a užíva si chvíľky, keď môže byť sama s vlastnými myšlienkami. Niekedy je divná a pomaly si na to zvyká. Neznáša smalltalk.