Keď som pred časom žila v Českej republike, mala na mňa kolegyňa zaujímavú otázku. Položila ju veľmi opatrne, ale nakoniec to z nej vyliezlo naplno: „Jak to, že vy Slováci máte takovou akční hymnu?“ Nerozumela som. „Víš, mně to k vám vůbec nesedí… Ta bojovnost.“ Nikdy predtým som sa nad tým nezamýšľala… „Hmm, to bude asi tým, že porobený slovenský ľud potrebuje trošku vyhecovať.“
A viackrát sme to v dejinách dokázali. Naposledy asi v r. 1998. Eufória, nové začiatky. No keď si porovnám posledné protesty na Slovensku, napr. s tými, čo sa v posledných dňoch odohrávajú v Rumunsku, ostáva mi trpká chuť na jazyku. Čím to je, čím to je?
Rumunsko
Rumunsko bolo kedysi známe svojou korupciou (korupcia – podľa Transparency International – zneužívanie zverenej moci na súkromný úžitok alebo prospech). Ako sa stala táto krajina súčasťou EÚ, začali v tomto smere na sebe, ľudovo povedané, makať. Ich Úrad pre boj s korupciou je skutočne nezávislý a politicky neutrálny. Pracujú v ňom skutoční profíci. Na to, aby ste sa tam dostali, prejdete dôkladným výberom. Od roku 2013 do roku 2014 bolo v krajine obvinených v súvislosti s korupciou 900 ľudí. Medzi nimi boli aj politické špičky – poslanci, europoslanec, vicepremiér, minister, starostovia atď. Prečo teda protesty? Súčasná vláda totiž schválila nové nariadenie, ktorým dekriminalizovala určité formy korupčného správania. Po novom by teda trestným činom nebolo zneužitie úradu a ani korupčné správanie, ktoré by vytvorilo škodu menšiu ako 44-tísíc eur. Ak by ste prijali úplatok „len“ v hodnote 40-tisíc eur, nebudú vás stíhať. A práve toto by mohlo pomôcť viacerým politikom a funkcionárom vyhrabať sa z kaše, ktorú si navarili. A ako na to reaguje verejnosť? 250 000 ľudí protestuje po celej krajine, najsilnejšie protesty sú v hlavnom meste. Jedná sa o najväčšie protesty v Rumunsku po roku ’89. Ľudia žiadajú demisiu vlády a hlavu premiéra, ktorí sú mimochodom pri moci len mesiac. Prezident sa postavil za verejnosť. Pozrite sa, je to skutočne sila:
Slovensko
V roku 2015 predstavitelia Rumunska prišli na Slovensko. Dohodli sa s našou vládou, že predajú potrebné skúsenosti v boji proti korupcii a… A nič. Zázraky sa teda u nás nedejú. Proti korupcii sa u nás protestovalo aj začiatkom roka 2012, kvôli kauze Gorila. Na námestie v Bratislave prišlo vtedy zhruba 10 000 ľudí a ďalšie protesty boli v menších mestách. Po rokoch kauza odišla viacmenej do stratena. Nikto nie je obvinený. Ale v nás to vtedy niečo rozprúdilo. Rozvírila sa hladina a nachvíľu sa Slovensko prebralo. Keď v minulom roku začali protesty kvôli kauze Baštrnák (tzv. Protesty proti zlodejom v politike), myslela som si, že „to teraz príde“. Neprišlo. Zhruba 5-tisíc ľudí protestovalo viackrát v hlavnom meste. V mojom meste nás bolo zhruba 200. Energia a eufória postupne z ľudí vyprchala a žiadna zmena nenastala. Vzdali sme to prirýchlo?
Kde sú blesky, hromy?
Keď vidím fotky z Rumunska, rozmýšľam nad tým, prečo sú protesty u nás iné. Prečo nás príde vždy len hŕstka? Neverím totiž tomu, že tí, čo nejdú „do ulíc“, sú s fungovaním vecí spokojní. Prečo sa teda nepostavíme za svoj názor? Je to naša pohodlnosť? Strach? Pocit, že mňa sa to netýka? Neveríme, že by sme mohli niečo zmeniť? Alebo neveríme v druhých ľudí, že by sa pridali, a tak radšej ostaneme doma? (Predsa tam na námestí nebudeme sami trapošiť.) Na tieto otázky, žiaľ, odpoveď nenachádzam.
V jednej relácii Pod Lampou („Prečo žiť na Slovensku“ z 12.9.2013) ma zaujalo vyjadrenie Martina Leidenfrosta, rakúskeho publicistu žijúceho v Devínskej Novej Vsi. Sám miluje Slovensko a aj Slovákov, má rád našu „neriešiacu“ povahu. Rovnako sa vyjadril, že si Slováci málo veria. Na príklade: Jeho najobľúbenejší hrdina slovenských dejín je Janko Kráľ. Veľký básnik, ktorý bojoval za národ. Maďarskí žandári ho chytili a vyviedli na popravu. Chceli ho tým zlomiť. Niečo podobné sa stalo Dostojevskému a po tejto skúsenosti sa stal veľkým spisovateľom. „Čo urobil Janko Kráľ? Prestal písať, začal piť“. Slovák podľa Leidenfrosta začína dobre, ale vzdáva sa.
Nuž, na to, aby sme sa prebrali, musíme tie blesky a hromy objaviť najskôr sami v sebe.
