Rada sa prechádzam ulicami svojho mesta, rada sa prechádzam uličkami, ktoré vlastne nikam nevedú a na prvé zdanie nič zaujímavé neponúkajú. Rada sa prechádzam po studenom vzduchu. Je to najlepší spôsob, ako občerstviť a pohladiť svaly. A dušu. (Veď musím si ja nejaké to klišéčko dopriať, keď píšem.)
Naposledy prebiehalo pri mojej prechádzke všetko podľa zvyčajného scenára. Hlavne kráčať pomaly a všímať si každučký detail, a vnímať okolie, ako keby toto bola moja posledná prechádzka.
Zastavím sa pred dlhým múrom rodinného domu. Ten múr už asi kadečo zažil, vyzerá tak. Predo mnou sa objaví nápis: To resist is to exist. Aké osvieženie, že v záplave flámštiny niečomu aj rozumiem, vravím si. A nielen to. Táto veta mi znie aj dosť povedome! Chvíľku prepájam linky v hlave a snažím sa rozpamätať, kde som to už len počula.
Praha, cca 5 rokov dozadu, keď som chodila na krátke večerné prednášky o subkultúrach. Len tak, lebo ma to zaujímalo. Riot grrrls, Patti Smith, Viv Albertine – môjmu mozgu sa rozvidnieva – história feministického punku. Mám to!
Obe kategórie – „feministický“ a „punk“ sú kategórie veľmi široké. Myslím, že ani rozsah môjho článku a ani moje síce obsiahle znalosti by úplne dokonale a absolútne neuspokojili. Preto berte môj článok, prosím, skôr ako selektívny úvod, než kompletný prehľad.
Punk ako žáner sa objavuje na scéne v UK v období Thatcherizmu a v Spojených štátoch v období post-Reaganizmu. Po chaotických a búrlivých obdobiach, ako to tak zväčša v histórii býva, prichádza obdobie poriadku. Právo a poriadok – tak ako na jednej strane umožnilo ponúknuť šancu každému a každej, na druhej strane toto obdobie zmazalo možnosť žiť život autenticky. Ako sa spieva v piesni Bez Ladu a Skladu, všetci museli písať modrým perom, lebo iná farba nebude. Ak súhlasíš s právom a poriadkom, musíš sa podľa toho správať – dodržiavať morálku a uctievať rovnaké spoločenské pravidlá. A práve v týchto podmienkach sa zrodil punk, ostrovček pre všetkých tých, ktorí neboli spokojní a odmietali ponoriť sa do šedivosti veľkej masy. Punk ponúkal možnosť transcendentnosti.
Keď sa povie slovo punk, tak si hneď ľudia klasicky predstavia tie najviac mainstreamové kapely ako The Clash, Sex Pistols, The Buzzcocks, prípadne Zónu A a Davovú Psychózu na slovenskej scéne. Ale feministický punk? Ako by sme si ho mali vlastne definovať? Musia byť umelci a umelkyne, ktoré tvoria feministický punk zároveň feministky a feministi? Patria do feministického punku aj piesne, ktoré sa otvorene hlásia svojimi textami k feminizmu? Určite áno.
Historicky sa feministický punk často datuje a končí v 90-tych rokoch dvadsiateho storočia hnutím Riot grrrl, treťou vlnou feminizmu a skupinami ako Bikini Kill (US), Bratmobile (US). Texty riot grrrls smerujú k otázkam, ktoré kvárili (a kvária) spoločnosť – znásilnenie, domáce násilie, rasizmus, ženská sexualita, ale aj protest proti patriarchátu. Ako keby bol predtým punk čisto mužská záležitosť a feminizmus bol akýmsi módnym trendom, cez ktorý si prešiel.
Pravdou je, že v 70-tych rokoch v punku rezonovali feministické otázky. A bol to práve punk, ktorý im poskytol priestor. Tiež to bol práve punk, ktorý otvoril dvere ženám v hudobnom priemysle ako takom. Vivien Goldman vo svojom článku píše o ťažkých ženských začiatkoch na hudobnej scéne:
„Keď som v polovici sedemdesiatych rokov začala pôsobiť ako hudobná publicistka a vo svojich článkoch som písala o ženských gitaristkách, bolo to, ako keby som popisovala mýtické stvorenie… Na stretnutiach redakcie som dostávala reakcie typu – Načo písať o ženách? Ženy hudba nezaujíma. Ženy hudbu nerobia. Ženy hudbu nekupujú.“
Naozaj?! Tak si to poďme rozobrať pekne od začiatku.
Čo by na to povedala Patti Smith? Krstná matka punku sa sama osobne nehlási k feminizmu ako takému. Započúvajte sa ale do textov piesní ako Dancin‘ Barefoot, Land a bude to dávať zmysel. Téma znásilnenia, ženskej sexuality a už len samotná obálka albumu Horses z roku 1975 je ikonická sama o sebe.
X-Ray Spex uviedla veci na pravú mieru v piesni Oh Bondage! Up Yours! „Some people think little girls should be seen and not heard, but I think—Oh bondage, up yours!“ Ďalšie klenoty z albumu I Am a Cliche! (1977) sú Prefabricated Icon, Silly, Silly. Jedna z najrazantnejších britských punkeriek 70s!
The Slits – jedna z mojich „personal favorites“. Punk prepletený dubom, ska a dosť originálnymi textami. Typical Girls bude vaša ďalšia párty hitovka – rozlúčka so slobodou niekto? (Z roku 1979.) Gitaristka Viv Albertine vydala pred troma rokmi autobiografiu, ktorá vyhrala NME ocenenie „Best Book“.
Bush Tetras – tieto ženy kombinujú punk a funk v ideálnom pomere. Pridajte do toho texty o sexuálnom harassmente a dostanete napríklad klasiku, ako je Too Many Creeps. Smutné je, že text tejto piesne (z roku 1980!) je veľmi strašidelne reálny aj v dnešnej dobe.
Pamätáte sa na pieseň Rape Me od Nirvany? Nuž, táto vec nevznikla určite len tak z ničoho, kedže v rebríčku top 50 albumov Kurt Cobain uviedol album LiliPUT od švajčiarskej skupiny Kleenex. Feministický punk v európskom podaní – veľmi chytľavá a prudko spevavá melódia, ale texty, ktoré sa zaryjú pod kožu. Pustite si Hitch-hike a započúvajte sa pozorne…
Fugazi – aké to je, keď o ženskej skúsenosti spieva muž? Mnohými feministickými punkerkami neuznávaná pieseň (aj napriek tomu, že ju spieva Ian MacKaye) Suggestion, v ktorej sa otvorene hovorí o objektivizácii ženského tela. Milovaná alebo nenávidená, táto skladba uviedla a otvorila jednu zaujímavú tému…
Bikini Kill – ikony Riot grrrl hnutia. Pieseň Rebel Girl ako hymna ženskej solidarity.
PJ Harvey – Predtým, než sa z PJ Harvey stala súčasná PJ Harvey (rozumej, saxofonová temná diva), prešla Polly Jean albumovým obdobím Rid of Me, kde hudobne spracovala archetypy ako „mad woman in the attic“, „Jane Eyre“ a predstavila svoj veľmi cool feministický swagger!
Sleater-Kinney, All Hands of the Band’s One (album), r.2000. Poznáte seriál Portlandia? Poznáte Sleater-Kinney? Nie? Tak sa ponáhľajte vypočuť si ich v poradí piaty album, kde rozoberajú ženy v hudobnom priemysle, riot grrrls v mediálnom kontexte a mizogýniu. Alebosi aspoň pozrite jeden diel Portlandie (Carrie Brownstein, líderka Sleater-Kinney, tu stvárňuje jednu z hlavných postáv). 
To, že feministický punk nie je len jeden a že neskončil v roku 1990, vám ukážem na poslednom príklade. G.L.O.S.S. (Girls Living Outside Society’s Shit) sa síce už v minulom roku stihli rozpadnúť, ale zanechali po sebe dosť dôležitý odkaz. Čo znamená feminizmus pre trans-ženy? Aké je to byť súčasťou tejto komunity? „Our femininity doesn’t fit/ We’re fucking future girls/Living outside society’s shit!“
