Keď má protest symbol

symbol of protest

Veľké zmeny v spoločnosti sa nedejú na základe popudu zo strany parlamentov, alebo vysoko postavených politikov. Najväčšie zmeny sa dejú na základe popudu zo strany obyčajných ľudí. Každá veľká zmena je kolektívnym snažením obyčajných smrteľníkov. Obyčajní smrteľníci sa stávajú aj symbolmi, na ktorých pleciach sa revolúcie dejú. História väčšinou zabudne na stovky ľudí, ktorý sa na protestoch aktívne podieľajú, ale aj na tisícky, ktoré potom v uliciach vyjadrujú svoju nespokojnosť.

Dnes si posvietime na postavy histórie, ktoré sa stali symbolom najväčších zmien 20. storočia.

Rosa Parks

V našich zemepisných šírkach meno Rosa Parks asi veľa ľuďom nehovorí. Táto dáma však bola veľmi dôležitou súčasťou boja o ľudské práva v Spojených štátoch. Prekvapivo, Rosa sa zapísala do histórie tým, že sa odmietla vzdať svojho miesta v autobuse. Takáto triviálna vec mala obrovské dopady. Písal sa rok 1955 a Alabama, kde Rosa žila, bola tak ako zvyšok krajiny rozdelená segregáciou. Rozdelenie na základe farby pleti zasiahlo všetky aspekty života: od fontánok na pitie až po školy pre deti. Výnimkou nebola ani hromadná doprava. Rosa ako černoška mohla sedieť len vzadu. Problém nastal, keď si Rosa sadla dopredu a po výzve vodiča si odmietla presadnúť. Podobné formy protestov sa odohrali už predtým, ale organizácia za občianskym hnutím sa rozhodla, že Rosa bude ideálnym kandidátom na symbol tohto hnutia. Z Rosy sa stala aktivistka, ktorá bojovala za práva černochov do konca svojho života.

Martin Luther King Jr.

V USA ostaneme ešte chvíľku. Dr. King nebol len symbol hnutia za ľudské práva pre černochov, bol rovnako aj jeho lídrom. Tento baptistický pastor bol aktivistom počas celého svojho života a stál za organizáciou takých protestov, ako Pochod vo Washingtone D.C. alebo v Selme, Alabama. Jeho reč z pochodu v D.C. z roku 1963 s názvom „I have a deram“ sa stala legendárnou a dnes sa ju učia deti v školách. Aj keď Dr. King dosiahol status symbolu už počas svojho života, legendárnym sa stal po svojej smrti, kedy bol na neho v roku 1968 spáchaný atentát.

Thích Quảng Đức

Niekedy je situácia naozaj vážna, ale svet okolo nás ju ignoruje. Otázka je, kto má odvahu upozorniť drastickým činom na to, čo sa deje a o čom by sme my ostatní mali vedieť? Odpoveďou je, že asi málokto. Budhistický mních Thích Quảng Đức bol jedným z takýchto ľudí. Na protest voči diskriminácii a prenasledovaniu budhistov vládnym režimom vo Vietname sa počas protestu v Saigone v roku 1963 upálil. Fotografia jeho obete obletela celý svet a stala sa univerzálnym symbolom protestu. Následkom snahy zmeniť veci bola bohužiaľ násilná odozva zo strany vtedajšieho parlamentu.

The burning monk

Mahatma Gandhi

Asi najslávnejší Ind na svete bol vychovávaný v Londýne. Toto privilégium mu zabezpečilo jeho postavenie ako člena vyššej kasty. Gandhi však celý svoj život zasvätil rovnosti a boju za práva chudobnejších a slabších. Počas svojho života viedol desiatky protestov v Južnej Afrike a samozrejme Indii, z čoho najslávnejší je Soľný protest z roku 1930. Gandhi vybojoval pre Indiu spolu so svojím ľudom nezávislosť od Spojeného kráľovstva v roku 1950. Svoje aktivity však nezastavil a až do konca svojho života nenásilnou formou bojoval za práva ľudí. Jeho narodeniny sú medzinárodným dňom nenásila. Mahatma je tak nielen symbolom protestu, ale aj cesty, ktorou by sa mali protesty konať.

Nelson Mandela

Mandela, člen kráľovskej rodiny a vyštudovaný právnik, viedol fascinujúci život. Inšpirovaný Marxom a znechutený apartheidom sa za mladi pokúsil o štátny prevrat. Tento pokus mu zaistil 27 rokov vo väzení. Mandela sa tak naozaj stal symbolom, keďže z väzenia sa nič moc robiť nedá. Prepustený bol až v roku 1990. Nasledujúce 4 roky sa niesli v duchu vyjednávaní a Juhoafričania sa dočkali demokratických volieb v roku 1994, kedy si Mandelu zvolili za prezidenta. Aj keď je Mandela kontroverzná postava dejín, stal sa celosvetovým symbolom demokracie a sociálnej rovnosti.

Jan Palach

Jan Palach je meno, ktoré by sme mali poznať všetci. Bol to študent, ktorý sa v januári 1969 upálil v Prahe na protest proti potlačovaniu slobôd v Československu. Aj keď je dnes jeho obeť vážená, nebolo to vždy tak. Vtedajší komunistický režim Palacha zhadzoval a jeho obetu dehonestoval. Jeho čin spustil vlnu podobných protestných samovrážd, ktoré sa vtedajší režim samozrejme snažil ututlať. V jeho mene sa v januári 1989 konal v Prahe takzvaný Palachov týždeň. Bol to týždeň protestov zameraný proti komunistickému režimu a predstupeň Nežnej revolúcie. Jan Palach sa stal symbolom protestu v mori pasivity.

pics VIA a VIA

 

Facebook Comments
Tags from the story
, ,
Written By

Etta je tvor tvorivý a to na všetky strany. Ak netvorí, oddychuje s knihou v ruke, alebo pozerá South Park. Oh, a je živá Daria. Alebo by chcela byť?