Keď ide o veľa

WM2

O Women’s March on Washington sme už okrajovo písali, a ak sledujete správy alebo Facebook, určite ste o ňom počuli. Mňa osobne sklamalo, ako bola táto téma spracovaná (americkými) médiami. Uvedomujem si, že momentálne majú o čom písať, a to viac ako kedykoľvek predtým. Málokto však v médiách okrem oznámenia počtu ľudí, ktorí sa zúčastnili, vysvetlil alebo mu venoval väčšiu časť mediálneho priestoru.

Predpokladám, že našinec sleduje viac správy u nás alebo v Európe ako v USA. Však na čo? Veď sa nás predsa netýka, čo šialení Američania robia. Tak toto tvrdenie je jeden veľký omyl. Aj keď sa nás netýkajú jednotlivé zákony, čo sa nás veľmi týka, je, ako sa USA postaví k veľkým témam. Na globálnom diplomatickom poli sú stále jedným z najdôležitejších hráčov a spolu s pár ďalšími krajinami majú osud sveta takpovediac v rukách. Ak sa teda niečo deje v USA, niečo, čo vyženie do ulíc milióny ľudí, asi by sme mali dávať pozor. Takže aký dôvod mal ženský pochod na Washington, aké má následky a čo to pre nás znamená?

To, že si USA zvolili moderátora zábavnej šou za prezidenta, vieme. Kto však nesledoval celé volebné obdobie (až rok a pol!), môže byť trošku zarazený, že protesty začínajú už deň po jeho inaugurácii. Dôvod je však zdanlivo jednoduchý: Spojené štáty sa spamätávajú z najbizarnejších a najšpinavších volieb v modernej histórii. Táto volebná kampaň rozdelila ľudí do takej miery, že si polovica USA nevie prísť na meno. Otvorila tiež otázky rasizmu a Američania sa radi tvária, že rasizmus neexistuje. Aké to prekvapenie, keď zistili, že polovica krajiny nemá nič proti černochom a hispáncom, ale ľudia by mali byť bieli. Prirátajte diametrálne odlišné pohľady na ekonomické a iné zásadné problémy a máte národ, ktorý sa rozdelil na dve polovice a na zem nakreslil hrubú čiaru, ktorú nikto nevie, ako prekročiť.

Privilegovaný a šovinistický prezident Trump nepovažuje práva žien a menšín za dôležité. Je podporený republikánskou stranou, ktorá úspešne kliešti práva žien zľava-sprava, hlava-nehlava už niekoľko rokov a výsledkom je recept na katastrofu nevídaných rozmerov. Spojené štáty kráčajú v stopách Poľska. Je až zarážajúce, že v roku 2017 si musíme pripomínať to, čo povedala Hillary Clinton v roku 1995: ženské práva sú ľudské práva a ľudské práva sú ženské práva.

V takejto atmosfére a po takýchto voľbách bolo len otázkou času, kedy sa stane niečo veľké. Nie je prekvapením, že sa ozvali hlavne tí ľudia, pre ktorých je súčasná vláda v USA najväčšou hrozbou. A nenechajte sa zmiasť názvom, ženský pochod nereprezentoval len ženy a len ženské práva. Súčasťou pochodu boli ľudia každej farby pleti, vyznania, etnicity aj sexuálnej orientácie. Ľudia po celom svete pochodovali kvôli ženským právam, environmentálnym a rasovým právam, LGBTQ právam… Jednalo sa o demokraciu v tej najčistejšej forme. Pochodovalo 5 miliónov ľudí po celom svete (to je v podstate celé Slovensko). V ten istý deň sa uskutočnilo 408 pochodov naprieč Spojenými štátmi a 168 v ďalších 81 krajinách. Pochodovalo sa dokonca aj v Antarktíde.

Celé hnutie neskončilo v deň pochodu. Na oficiálnej stránke môžu ľudia nájsť návod, čo robiť. Ženský pochod tiež spustil pomyselnú lavínu a nenásilné protesty sú v USA skoro na dennom poriadku. Dúfam, že toto všetko signalizuje zmenu, že si ľudia uvedomili, že musia vziať veci do vlastných rúk a vyjadriť svoj názor, keď tí, ktorých si vybrali, v tomto smere zlyhávajú.

pic VIA

Facebook Comments
Written By

Etta je tvor tvorivý a to na všetky strany. Ak netvorí, oddychuje s knihou v ruke, alebo pozerá South Park. Oh, a je živá Daria. Alebo by chcela byť?