Poďme sa pobaviť o menštruácii

menštruácia

Ženy!

Sedím za počítačom, píšem tento článok a nejak si uvedomujem, že vlastne aj keď som to ani nejako špeciálne neplánovala, tento dátum pridá môjmu článku istú symboliku. Nuž, perfektne načasované. Presne tak, ako sa to podarilo Soche slobody na úsvite dnešného dňa – Dňa žien, ktorý má tento rok tému jeden deň bez ženy, a známa Lady Liberty na niekoľko hodín upadla do tmy. Tím zodpovedný za technické záležitosti s touto veľkou ženou sa odvolal na nečakaný technický výpadok – alebo aj nie? :)

Preto, milé SedmoKrásky, kedy, keď nie teraz, sa s vami môžem podeliť o to najviac ženské, čo my ženy prežívame? Poďme si teda spoločne sadnúť do jahôd, pozvime si tetu z Ameriky alebo majme svoje dni. Poďme sa pobaviť o menštruácii.

Menštruácia, áno, toto slovo, ktoré ešte stále máme problém pomenovať, téma, ktorá ostáva medzi nami dievčatami aj napriek tomu, že v televízii nám každá druhá reklama ponúka pocit čistoty a ochrany a sľubuje, že tá mysteriózna modrá tekutina ostane tam, kde má ostať, a my si tak slobodne môžeme dať trebárs aj biele nohavice.

Prečo je niečo spojené s tak vitálnou životnou tekutinou a s tak prirodzeným procesom tak strašidelné?

Podľa slovníka SĽUKU mala menštruačná krv v slovenskej kultúre rôzne podoby. Na jednej strane bola žena v období menštruácie podľa tradičných predstáv nečistá, a preto sa mala radšej od všetkého dištancovať. Dokonca „ešte do polovice 20. storočia bola bežná predstava, že výsledky prác vtedy vykonaných nemajú trvanlivosť.“ Ženy tak podľa všetkého napríklad nemali zavárať, piecť alebo presádzať rastliny. Na druhej strane, krv z prvej menštruácie bola že vraj dobrá na liečbu vyrážok, rôznych škvŕn na pleti a mala zabrániť tvorbe pieh. (Tak možno tá Alžbeta B. naozaj vedela, ako sa to robí?!) Menštruačná krv bola aj častou referenciou v rôznych magických príbehoch (hovorilo sa jej ženský kvet, ak by ste chceli vedieť).

Už len samotné pomenovanie v našom jazyku akosi naznačuje, že k menštruácii sa od počiatkov našej kultúry pristupovalo s odstupom, a vyzerá to tak, že to nebola ani téma, ktorá by mala nejaký pozitívny náboj. Stačí sa len pozrieť na slová ako krámy alebo menzes, niekedy občas počúvam aj slovné spojenie „mám svoje dni“. Všetko sú to slová, ktoré naznačujú, že toto obdobie nie je úplne jedno z najkrajších a vlastne by bolo najlepšie, aby už čím skôr odišlo. Mám len málo priateliek vo svojom okolí, ktoré by sa vlastne tešili z toho, že menštruujú. A keď sa o tom, že menštruujeme, bavíme, tak sa vlastne čím skôr začneme baviť o niečom inom. Vlastne mám pomerne často stále osobný pocit, že je to téma, ktorá by vôbec nemala byť rozoberaná a sprevádza ju akýsi zvláštny pocit hanby. (Pri tejto vete si spomeniem na krátku esej od Glorie Steinem, v ktorej rozoberá, čo by sa dialo, keby mali menštruáciu muži. Volá sa to „If Men Could Menstruate“, vyskúšajte vygoogliť :) )

Keď sa z dnešného pohľadu vrátime späť do minulosti a pozrieme sa na to, čo všetko ženy z celého sveta používali počas menštruácie, je fascinujúce, ako ďaleko sa tento vývoj posunul. Od prírodných materiálov ako papyrus, bavlna, kožušina, či už sofistikovanejšie pásy, traky, alebo dokonca zástery. Samozrejme, dnes už bežná vec ako tampón sa objavil v Európe niekedy medzi 18. až 19. storočím. Až v roku 1933, obvodný lekár menom Earle Cleveland Hass získal patent na svoj vynález, ktorý sa stal prvým tampón s aplikátorom. Haas svoj vynález nazval Tampax, čo je kombinácia dvoch slov (teda troch!): „tampon“ a „vaginal packs“.

Dnes už má každá žena celkom slušný výber: vložky, tampóny, menštruačné kalíšky, či dokonca aj menštruačné spodné prádlo (skúšali ste niektorá? Ak áno, tak sa mi ozvite :) )

Tieto myšlienky ma na záver privádzajú k viacerým otázkam.

Prečo sa aj napriek takémuto veľkému posunu dievčatá medzi sebou pretekajú, ktorá si ako čo najdômyselnejšie dokáže skryť vložku alebo tampón pod sveter alebo do vrecka nohavíc? Prečo sa v nemenovaných pražských potravinách všetci pozreli do zeme, keď som predavačke musela z plného hrdla zahlásiť, že potrebujem dámske vložky (mali ich za pultom)?

Prečo sa v dobe voľne kolujúcich „dick pics“ ostýchame na sociálnych sieťach mať obrázok menštruujúcej ženy a dvakrát ho zmažeme kvôli tomu, že narúša pravidlá komunity?

Ako by sa zmenil celý pohľad na menštruáciu, keby ju ženy nezakrývali/neskrývali?

A nakoniec, milé SedmoKrásky, priali by ste si už nikdy nemať menštruáciu, ak by to bolo možné?

pic VIA

Facebook Comments
Tags from the story
, , ,
Written By

Temple Drake je žena prostoreká (občas) rebelantka s dušou kreatívnou a nadšenou a mnohokrát aj s dušou citlivou. Rada sa obšmieta okolo výkladných skriní, šatníkov a starých fotografií. Keď je doma sama alebo na výskumnej prechádzke okolia rada si fičí na svojej obľúbenej hudbe a podkastoch. Nepohrdne a ani sa nezľakne dobre vybranej spoločnosti.