Opakuje sa to. Tie opatrné zisťovacie otázky, keď chodím doma po návštevách. Na tretej počas jedného víkendu už mám chuť rovno rozraziť dvere a zahlásiť „Nie, nemám frajera a ani nie som tehotná! Ďakujem za opýtanie. Ďalšie otázky?“
Ja si cením, keď ľudia chcú, aby som bola šťastná. Avšak informácia, že čím ste starší, tým je náročnejšie si niekoho nájsť, je v štýle „nejedz žltý sneh“. No a? Ja viem.
Baviť sa seriózne na túto ľahko vyčerpateľnú tému ma už nebaví. Je mi jasné, že takéto dotazy sa budú s najväčšou pravdepodobnosťou opakovať, preto som si radšej začala zapisovať všetky validné odpovede:
- Nechávam si voľné pole pôsobnosti, keby to princovi Viliamovi a Kate nevyšlo.
- Nechcem, aby mojich deväť mačiek zbytočne žiarlilo.
- Keď sa to Elonovi Muskovi podarí, treba ísť kolonizovať Mars.
- a tak ďalej…
Možno sú toto veci, na ktoré je normálne sa žien pýtať. V poslednej dobe mám pocit, že mnoho ľudí má o tom, čo by som mala chcieť, omnoho konkrétnejšiu predstavu ako ja sama. Dokonca aj posraný Facebook mi ponúka tehotenské testy a články o hľadaní ideálneho partnera.
Sťažovala som sa na túto prehnane populárnu tému kamoške. Má dvojročnú dcérku. S chápavým výrazom si to moje frflanie vypočula a spýtala sa: „Koľkokrát si myslíš, že sa ma už pýtali, kedy budem mať ďalšie dieťa?“
Predstavte si, že máte 18 a celý svet do vás hučí, že hlavne, preboha, ešte neotehotnieť, najprv si dokonči školu! Potom máte 25 a práve vtedy sa treba vydať. Po roku dieťa. A potom ďalšie. Ak sa to nepodarí, dopočujete sa, že ženy dnes mávajú deti príliš neskoro. Keď sa niektorá rozhodne svoje čerstvé vzdelanie uplatniť hneď po škole a začne na sebe makať v práci, tak je kariéristka. Keď takáto bezdetná (a nedajbože single) kariéristka dosiahne 30tku, vypočuje si názor „vidíš, doteraz nemala deti, zachvíľu už bude pristará a bude ľutovať“. Táto šablóna „normálnosti“, do ktorej sa človek má vtesnať, je dosť úzka.
V angličtine existuje skvelé príslovie, ktoré neviem/nechcem úplne prekladať: „Opinions are like assholes – everybody has one.“ (Názory sú ako ritné otvory – každý nejaký má… Sami cítite, že sa tým prekladom niečo pokazilo.) Zato, že niekto kričí najhlasnejšie, neznamená, že má pravdu. Len preto, že nejaký názor je najrozšírenejší, neznamená, že je jediný správny. Predtým, než začnete preklepávať tú spolužiačku zo základnej školy, skúste si predstaviť, že niekto môže mať iné priority a životný príbeh ako vy.
Raz som sa s jedným kamarátom bavila na tému superhrdinov. Prišiel s geniálnym nápadom na charakter superhrdinu – vymyslel týpka, „co nechá všechny, ať si dělají, co chtěj“. Myslím, že svet potrebuje viac takýchto pozitívnych vzorov!
pic VIA