Aj keď mi hlava hovorila, že toto mesto je gýč a až také skvelé to určite nebude, srdce tušilo, že skvelý muž, dobré víno a tá železná stavba tomu všetkému dodajú to romantično do nášho výletu.
Prilietame na letisko Beauvais, ktoré je od Paríža vzdialené cca hodinku a pol, dostupnosť je však bezproblémová čiže do centra Paríža si stačí kúpiť lístok na autobus. My sme bývali cez Airbnb, a aj keď som sa bála, nebolo sa čoho, náš francúzsky Číňan bol milý, priateľský a veľa nám pomáhal. 
Bývali sme 3 zástavky metrom od „Ajfelovky“ a celý Paríž sme mali ako na dlani.
Prvé ráno sme sa vybrali na prechádzku k železnej dáme. Najkrajší výhľad môžete zažiť na terase Trocadero. Eiffelova veža v plnej kráse so svojimi 324 metrami, 1652 schodmi, pospájaná 2,5 miliónmi nitov. Fakt som si myslela, že ma toto nedostane, ale fakt ma to dostalo. Keďže sme sa sem vybrali cez týždeň, nebolo tu veľa takých ako my a rad na Eiffelovku sme si vystáli za 20 minút. Lístok sa dá zakúpiť na prvé, druhé a najvyššie poschodie, v cene 9, 11 a 17 eur. My sme si zvolili zlatú strednú cestu a bohato nám to stačilo na závraty a celý výhľad. Ale keď mám pravdu povedať, keď ste už na nej, nie je veľmi čo obdivovať. Dookola samé domčeky s červenými a sivými strechami a sem tam v diaľke nejaká kopula.
Kúsok od veže je kópia plameňa pochodne, ktorú drží Socha slobody (ktorú báj-d-wej majú aj v Paríži v zmenšenej podobe), a tunel, v ktorom v roku 1997 umrela princezná Diana. Miesto plné odkazov a jej fotiek vám privodí miernu nostalgiu, aj keď už je to 20 rokov. Odtiaľ sme sa vybrali na najznámejšiu ulicu „Šanzelizé“, kde sme si dali francúzske víno, slimáky ako predjedlo a menu, ktoré nás vyšlo okolo 50 eur (polievku sme si rozmysleli ). Pri Víťaznom oblúku káva za 11 eur a denný limit prečerpaný. Ale nech, stálo to za to. Dlhou slávnou ulicou sme sa dostali až k Tuilerijským záhradám a k známemu múzeu Louvre. Keďže slimáky a káva nám zobrali celý rozpočet, do múzea sme sa nedostali. Srandujem :), nebol na to čas a tie masy ľudí boli ešte horšie ako na koncerte Justina Biebera. Poslednou zástavkou bola katedrála Notre-Dame, ej kej ej Chrám Matky Božej v Paríži (evidentne), ktorú síce stavali dve storočia, ale stále nie je dostavaná. Vstup do katedrály je zdarma, platí sa iba vstup na vežu (okolo 10 eur). Zaujímavosťou je, že Jana z Arku tu bola vyhlásená za svätú a Napoleon Bonaparte sa tu korunoval za cisára. Plus sa tu natáčal nejaký francúzsky film, čiže ani peknú spomienkovú fotku sme si nestihli urobiť :D.
Ďalší deň sme sa vybrali na zámok Versailles. „Malý“ zámoček je vzdialený asi 20 km od Paríža, za 30 minút sa tam dostanete vlakom RER C ako nič. Záhrady sú otvorené od 8:00 a sú zdarma, aspoň boli, keď sme tam boli my, ale keď majú sviatky, víkendy a špeciálne dni, kedy z fontán strieka milión kubických metrov vody, tak si zaplatíte okolo 8 eur. Zámok stojí cca 20-30 eur, tiež záleží kedy, ako a prečo :). Do batôžka sme si doniesli francúzsku bagetku, syry, samozrejme z francúzskych kôz a kráv, cherry paradajky a víno, ktoré sme si naservírovali pri soche Amazona, čo nám prišlo veľmi logické, keďže pre neho pracujeme :). Chceli sme ísť aj do zámku, ale tie rady ako na Guns N´Roses nás odradili, lebo by sme nestihli nič iné.
Vlakom sme sa dostali naspäť do mesta k Panteónu, pôvodne kostol, dnes svetské mauzóleum, kde sú pochované osobnosti ako Victor Hugo či Voltaire (10 eur), a k Sorbonne, k jednej z najslávnejších univerzít sveta, ktorá bola pôvodne založená pre 16 chudobných študentov teológie, dnes má vyše 36 tisíc študentov (je obrovská, tí 16ti sa tam podľa mňa celé roky štúdia iba naháňali). Pešo busom sme sa zastavili v Luxemburských záhradách (23 hektárov), tu Parížania trávia svoj voľný čas, a keď natrafíte na voľnú, vtákmi neosratú lavičku, tak je to pohodička. My sme si tu otvorili ďalšiu fľašu vína a učili sme sa rátať do 10, po francúzsky samozrejme :).
Ďalšou zástavkou bola bazilika SacréCouer, v preklade Chrám najsvätejšieho Ježišovho srdca, z ktorej je unikátny výhľad na mesto. Bazilika je otvorená do 22:30 a vstup je zdarma. Malými uličkami sme sa dostali k Moulin Rouge. Dávajte si však pozor, lebo táto oblasť je riadne getto. Divní ľudia, nie len turisti, a sexshop na sexshope, čo mi prišlo dosť bizarné a nepotrebné :). Lístky na kabaret stoja okolo 100 eur, čoooo je dosť vysoká pálka. Vrátili sme sa späť k imitácii ohňa, kde sme si zaplatili (15 eur pre 2 osoby) plavbu po večernej Seine. Bolo krásne jarné počasie, ľudia sedeli na brehoch Seiny, debatovali, pili víno a kývali mne, Peťovi a asi 150 čínskym turistom. Eiffelovka od 21:00 každú hodinu bliká až do polnoci.
Tretí deň sme sa vybrali pod zem, doslova, do Parížskych katakomb, ktoré vznikli v roku 1785. Vstup je okolo 11 eur/osoba a vy kráčate úzkymi točiacimi schodmi, 20 metrov pod Paríž, kde sú z vyše 300 kilometrov, sprístupnené iba 2 kilometre pre turistov. Mesto v tom období potrebovalo kameň na výstavbu, a keďže dovoz bol oveľa drahší, ľudia si zvolili túto alternatívu. Lenže ako mesto rástlo a ľudí bolo čím ďalej tým viac, báli sa, že celé mesto im spadne do útrob, tak sa rozhodli vyplniť tieto katakomby ľudskými kosťami. Na cintorínoch bolo málo miesta, mor bol v plnom prúde, a tak je tu pochovaných (na seba uložených) viac ako 7 miliónov tiel. A vy kráčate týmito chodbami plnými tiel až na koniec dvoch kilometrov a potom si na toalete v najbližšej kaviarni, umývate ruky cca osem minút. Ľudia nad 60 rokov majú vstup zdarma, poteší nie?
Keďže sme celý Paríž obehali, doslova prechodili a dali sme cca 20 kilometrov pešo denne, tak sme si posledné chvíle užívali, pili víno, stretla som sa tam s mojou kamarátkou, ktorá tam žije. Ukázala nám miesta a podniky, kde normálny turista nezavíta, vrátili sme sa k Notre-Dame, k Seine, kde sme vypili ďalšiu fľašu vína, a tešila som sa na návrat domov a na masáž dolných končatín :).
Paríž MÁ to čaro, či chcete, alebo nie. Staré dámy oblečené v tých najlepších kúskoch s decentnými doplnkami, vôňou Coco Chanel, a dvojhodinové obedy s kolegami, kde si kľudne objednáte pohár vína.
Paríž, určite si ťa prídem pozrieť ešte raz… Carpe diem
