To sme v Brne?

UNADJUSTEDNONRAW_thumb_62ab

To sme v Brne? Ako sme sa dostali späť do Prahy?! Veď toto je Bratislava! Takto sme sa asociačne predbiehali spolu s Little Marmot a Ettou Henri, keď sme kráčali smerom k nášmu Airbnb hostiteľovi v meste, ktoré tak dokonale dokáže skĺbiť vysoké s nízkym, estetiku s gýčom, že si poviete: inak by to vlastne ale ani nemalo byť. Lebo toto je v tomto meste dovolené. Áno, Berlín je mesto bez pretvárky.

„Je v Berlíne niečo, čo by si mohol popísať ako 100 % berlínske?“ pýta sa s iskrou v očiach Etta nášho Airbnb pána, ktorý sa zdá byť veľmi konverzačne naladený a rozoberá súčasnú demografiu až po fakt, že disko bary sú už za jeho osobným zenitom. Rozhovor sa nakoniec ukončí tak trochu filozoficky – čo vlastne znamená 100 % berlínske? Možno akurát ten zelený Ampleman, ktorý zasvieti na každom semafóre.

UNADJUSTEDNONRAW_thumb_632c

Prvý večer v Berlíne, sme spokojne ubytované – máme v izbe malý balkónik, na ktorom sa pália prvé cigarety, pozeráme na ulicu lemovanú pestrofarebnými bytovými domami a plánujeme, kam sa vyberieme. Neukölln – časť Berlína, ktorá je známa svojím obyvateľstvom (najvyššie percento imigrantov sa nachádza práve tu), sa nám podvečer ukáže v celej svojej rozmanitosti; obchody s tureckými kebabmi vedľa bio, vegan bistier, preplnené (to je slabé prirovnanie) výklady obchodov so starožitnosťami a naozaj všadeprítomné svadobné salóny so šatami ako z príbehov Tisíc a jedna noc (alebo aj nejaké pokusy o paródie). Vo večernom svetle boli dokonca ešte žiarivejšie. Vo večernom svetle bolo všetko žiarivejšie!

UNADJUSTEDNONRAW_thumb_62a5

Ďalší deň sme začali brunchom v lokálnej reštike (mali sme ju doslova pod oknami). Potom sme sa vydali na poznávanie Berlína z inej perspektívy. Na programe je Židovské múzeum. Podľa mňa celkom dosť dobrý program na Veľký Piatok. Možno predtým, než sa s vami podelím o dojmy, predostriem vám, milé sedmoKRÁSKY, pár pojmov. Aby ste si nemysleli, pôvodné Židovské múzeum bolo v Berlíne už od roku 1933, avšak už v roku 1938, v rokoch nacistického Nemecka, bola jeho činnosť zastavená. A takýto vyprázdnený osud pokračoval až do roku 1975, kedy sa židovská komunita zasadzuje o návrat židovskej kultúry späť do Berlína. Trvalo to cca 25 rokov, kým sa tento plán naozaj stal skutočnosťou. Obnovené a vynovené múzeum má pod patronátom Daniel Libeskind (americko-poľský architekt, ktorý má na zozname aj One World Trade Center – budova, ktorá stojí v New Yorku na mieste už nebohého 9/11 World Trade Center). Libeskindov projekt sa oficiálne volá Židovské múzeum, ale sám autor prišiel s oveľa viac hovoriacim názvom – Medzi čiarami. Ak sa pozriete na túto fascinujúcu budovu, tak aj pochopíte prečo. Jej cik cak členenie a linky pretínajúce interiér tvoria tmavé prázdne miesta a štrbiny, cez ktoré sa prediera denné svetlo. Šikmé členenie celej budovy, okná, ktoré pripomínajú skôr akési chaotické zárezy, vo vás vyvolávajú pocit neskutočnej dezorientácie, ako keby ste sa neustále pohybovali v akomsi šikmom bludisku. Tento pocit vo mne osobne najviac kulminoval pri návšteve Veže Holokaustu (Holocaust Tower) a Exilovej záhrady (The Garden of Exile). Keď budete mať príležitosť, určite sa choďte pozrieť, špeciálne v tejto dobe a nálade. Ďalšia fajnová vec je, že toto múzeum má aj dočasné expozície. V čase našej návštevy to bola výstava Cherchez la Femme – výstava o odhaľovaní a zahaľovaní ženského tela; od žien moslimských, židovských až po ženy kresťanské. Táto výstava je v Berlíne do 2. júla, tak ak by ste sa cítili inšpirované, nie je nad čím premýšľať.

UNADJUSTEDNONRAW_thumb_62b3

UNADJUSTEDNONRAW_thumb_62b9

UNADJUSTEDNONRAW_thumb_62c0

UNADJUSTEDNONRAW_thumb_62c4

UNADJUSTEDNONRAW_thumb_62cf

UNADJUSTEDNONRAW_thumb_62d0

Viete, Berlín má tiež svoju porciu mramorových pomníkov, sôch z bronzu a pamätných tabúľ, ale má aj monumenty, ako je práve Židovské múzeum – miesta, ktoré môžete fyzicky pocítiť, dotknú sa vás a niečo sa vo vás zmení.

Keď sme si pozreli, ako blízko sme pri Checkpoint Charlie, ako sme vychádzali z dvora Židovského múzea, rozhodli sme sa ešte zozbierať všetky sily a dať si ďalšie kolečko smerom do centra. Nuž, poviete si, Checkpoint Charlie, miesto, kde sa vylialo tisíce východných Nemcov v osemdesiatom deviatom, tá brutálne slávna čiara medzi východom a západom. Našťastie, teraz je to už len replika, pri ktorej si turisti môžu dať fake pečiatku do pasu za 5 eur, a naokolo sú stánky s hambáčmi alebo suveníry zo „zlatých“ čias komunizmu made in China :) Toľko by som asi povedala na adresu Checkpoint Charlie. Možno by stálo za to navštíviť priľahlé múzeum, ktoré by asi urobilo lepší dojem.

UNADJUSTEDNONRAW_thumb_62d6

UNADJUSTEDNONRAW_thumb_62dd

UNADJUSTEDNONRAW_thumb_62de

Sobota je deň ako stvorený na nejakú špeciálnu aktivitu a čo môže byť viac špeciálne ako David Bowie Berlin talk so sprievodcom, ktorý je mini impersonátorom Jima Jarmuscha?! Stretli sme sa pred Martin-Gropius-Bau, nečakaná kombi ľudí – francúzska rodinka s dvoma teenage potomkami, ostrieľaný music nerd, žena z Austrálie, tri Slovenky (skoro ako začiatok nejakej smiešnej historky). Sprievodca chŕli vtipné poznámky, keď má šancu, tak si zacituje nejakú pasáž z Bowieho (čakala som na referenciu zo Station to Station, keď sme prestupovali na metro, ale čo si budem nahovárať, je to také prvoplánové :D), navštívime aj TO nahrávacie štúdio Hansa, kde sa skladala Berlin trilógia a aj Iggyho Lust for Life, a visíme na každom slove, čo náš mini Jim Jarmusch vypustí z úst. Na konci našej tour v bare, kde kedysi mali Iggy a David istotne svoj vlastný Fun house, mu ešte stihneme povedať, že mohol kúsok viac hovoriť o Bowie + Iggy extravaganze, a on nám odhalí plán raz urobiť z Bowieho berlínskeho bytu múzeum. Naša skupinka sa na tomto mieste rozíde, ale my ostávame – snáď sa na nás niečo z toho miesta nalepí (okrem toho podozrievavého pohľadu Bowie impersonátora od vedľajšieho stola). Poslušne sa odfotíme pri každej z fotiek a potom sa vydáme zase raz späť do večerného Berlína. Ani nevieme ako, už sedíme v našom „lokáli“ a pomaly sa rozbieha niečo, čo vyzerá ako párty inšpirovaná brazílskou Tropicáliou zo 60-tych rokov. I keď osadenstvo vizážou a štýlom pripomína kruté 80-tky.

UNADJUSTEDNONRAW_thumb_62f2

UNADJUSTEDNONRAW_thumb_62fc

UNADJUSTEDNONRAW_thumb_631c

UNADJUSTEDNONRAW_thumb_631e

UNADJUSTEDNONRAW_thumb_6304

17976602_120332000205557984_1129043261_o

Ešte čítate? To je dobre :) Práve sme na blších trhoch v Neuköllne, je nedeľa, feest zima a my sa predierame davom, ktorý sa hýbe do rytmu funky kapelky, ktorá to neskutočne choreograficky dáva. Hneď je aj to počasie len taký vedľajší príznak. Natešené z dobrej kúpy po ceste sledujeme tabuľu, ktorá nás naviguje do anglického antikvariátu. Tam, v hromade kníh, v priľahlej miestnosti zaznie to charakteristické „helou dárling“ a už aj sme v zaujímavej debate s pánom, ktorý nám hneď potom, ako mu prezradíme, odkiaľ my vlastne sme, vyrozpráva cesty svojho syna, ktorý mimochodom pôsobil v Bratislave! Všetky cesty nevedú do Ríma, drahé sedmoKRÁSKY, ale do Bratislavy. Plus som podľa všetkého veľmi podobná bývalej agentke KGB (doplňte si komentár k tomuto, ak chcete).

UNADJUSTEDNONRAW_thumb_6326

UNADJUSTEDNONRAW_thumb_6325

Modrý pondelok naozaj existuje! Deje sa to, keď opúšťate Berlín. Keď som sa ale tak prechádzala prázdnymi ulicami Neuköllnu o siedmej ráno a naokolo nebolo počuť nič iné, len echo mojich opätkov udierajúcich o chodník, a myslela na Ettu a Little Marmot, ako už pravdepodobne razia štreku domov, potichu som Berlínu sľúbila, že sa ešte uvidíme.

17976565_10203131891136323_157022869_o

 

Facebook Comments
Written By

Temple Drake je žena prostoreká (občas) rebelantka s dušou kreatívnou a nadšenou a mnohokrát aj s dušou citlivou. Rada sa obšmieta okolo výkladných skriní, šatníkov a starých fotografií. Keď je doma sama alebo na výskumnej prechádzke okolia rada si fičí na svojej obľúbenej hudbe a podkastoch. Nepohrdne a ani sa nezľakne dobre vybranej spoločnosti.