Pred pár týždňami som v médiách zahliadla krátku správu o tom, že aj ženy pozerajú porno. Táto informácia ma nijak nešokovala. Však v každom z nás je trochu voyeristu. A aj ja patrím k ženám, ktoré sa rady pozrú… Sama v pohodlí domova, s priateľom a dokonca si pamätám, ako sme na vysokej s kamoškami pozreli pár filmov. Samozrejme s príslušnými komentármi k móde, strihom vlasov a hereckým výkonom protagonistov. A potom som sa dostala k dokumentu „Hot girls wanted“ o amatérskom pornopriemysle v USA a chuť na ďalší film ma načas prešla. Začala som rozmýšľať o tom, ako sa začali posúvať hranice sexuálneho správania. Kam zmizla intimita a sexi rúško tajomstva? A čo by na to povedali naše staré mamy?
Ale najprv pár krátkych slov k spomínanému dokumentu, ktorý určite odporúčam vidieť. (Pozor 18+.) Film v réžii dvoch žien Jill Bauer a Ronny Gradus dostal dokonca Veľkú cenu poroty za naj dokument na festivale Sundance 2015. A o čom to teda celé je? Hlavné protagonistky, mladučké baby tesne nad 18 rokov z rôznych kútov Ameriky, prichádajú do Miami za vidinou veľkých peňazí, slobody a slávy. Ročne sa ich do pornopriemyslu dostane okolo 1000. „Amatérske“ porno bez scenára, natáčané z pohľadu muža (tzv. POV – „point of view“), je čím ďalej obľúbenejšie, vďaka internetu dostupnejšie a najvyhľadávanejšie sú práve mladučké dievčatá (teenporno), ktoré sú vďaka sociálnym sieťam naozaj populárne.
No nie je všetko zlato, čo sa blyští, a aj hlavným hrdinkám postupne dochádza, že to nie je zábava. Natáčajú stále viac hard core vecí a robia sexuálne praktiky, ktoré im nie sú pochuti, pridružujú sa zdravotné problémy, a čo keď sa to dozvedia blízki? Mladučké herečky vydržia v tomto biznise (a biznis je to teda obrovský) maximálne rok, väčšinou pár mesiacov. Aj keď dokument pláva skôr po povrchu, zaujme. Niektoré scény sú silné, napr. priznanie svojej mame (čo by na to povedala tá vaša?). Scény zobrazujúce násilné porno, Facial Abuse, boli príliš aj na mňa. A to som, čo sa týka sexu, dosť otvorený človek.
Mňa osobne však na filme zaujalo pár zdanlivo nenápadných citátov. Poznáte to, keď vám po „The ende“ ešte hodinu rezonujú myšlienky v hlave? To bol môj prípad. Hlavná hrdinka Tressa sa vyjadrí, že: „V dnešnej dobe sex už nič neznamená.“ Neskôr sa jej priateľ prizná, že už mal veľa žien, ale so všetkými to robil bez citu. Robil to tak, ako to videl v pornofilmoch. A až s ňou, s Tressou, je to iné, intímne… Na jednej strane vyznanie lásky, na strane druhej trochu pritiahnuté za vlasy, čo poviete? 
Ale je to naozaj tak? Stratil sex svojou otvorenosťou svetu nádych tajomna a výnimočnosti? Ak sa učíme, ako „to robiť“ pomocou sledovania porna, ktoré je dostupnejšie ako kedykoľvek predtým, ako si môžeme byť istí, že „to takto má byť“? Porno je hra, ilúzia, divadelné predstavenie hercov. Odpozeraním techniky síce môžeme predísť veľa trápnym situáciam, ale sex predsa nie je len o technike, no nie? Nerobím si ilúzie, že generácie pred nami sexuálne nežili a neužívali si to. Však aj moja stará mama sa mi vo veselej chvíľke raz priznala, že mala s dedkom štyri deti, lebo to mala rada Ale v ich svete sa skoro všetko dialo za zatvorenými dverami, čo mohlo priniesť viac očakávania, tajomstva a hlavne vzrušenia. Keď žena v minulosti mohla ukázať len nohy po kolená, vyburcovávalo to fantáziu mužov. Čo sa tak skrýva ďalej? Dnes už aj chlapci pred pubertou vedia, ako vyzerá žena nad kolenom. Mám pocit, že sme nahotou a sexom priam pohltení, v časopisoch, v televízii, na internete… A žiaden extrém nie je dobrý.
Tak vám, milé Sedmokrásky, prajem, aby ste si našli svoju krásnu strednú cestu a poriadne si ju užívali. Či už s pornom, alebo bez, hlavne bezpečne A skúste nahovoriť svoju starkú, nech sa s vami pozrie na dokument, možno vznikne zaujímavá medzigeneračná debata.
