Je jedno, do akej skupiny sa radíte, či počúvate tvrdé metále, alebo si pravidelne vyklopkávate v lodičkách, stopro ste vyrastali na Disneym, tak ako väčšina dospelej populácie. Prvá disneyovka uzrela totiž svetlo sveta v roku 1937. Bola to Snehulienka a sedem trpaslíkov. Odvtedy nás Disney kŕmi rozprávkami s väčšími aj menšími prestávkami a, samozrejme, v epicentre sú Disney princezné, okolo ktorých sa celý tento zázračný svet točí. Neviem, či ste si všimli (možno som jediný bezdetný človek na svete, ktorý sa teší, keď príde nový Disney film 
), ale Disney princezné sa dosť radikálne zmenili, našťastie k lepšiemu. Už dávno to nie sú slečny, ktoré potrebujú zachrániť. Je to zaujímavá evolúcia, na ktorú sa dnes pozrieme bližšie.
Oldschool princezné
Hovorím samozrejme o Snehulienke, Popoluške a Ruženke. Je to spracovanie klasických európskych rozprávok, ktoré je až neuveriteľným obrazom svojej doby. Tieto filmy vyšli v rokoch 1937, 1950 a 1959. Ideálny obraz ženy bola domáca gazdinká, ktorá sa stará o svoju rodinu, nemá vlastný názor a o všetky dôležité veci sa stará muž, lebo však ona by to svojím škrečkovským mozgom nepochopila (poznámka autorky: samozrejme, že momentálne veľmi zjednodušujem, ale kvôli tomuto článku sa budeme tváriť, že všetko bolo čierne a biele). No a presne také sú aj naše princezné. Pasívne (Ruženka polovicu filmu prespí), tiché (Popoluška sa nechá roky šikanovať bez toho, aby sa vôbec niekedy ozvala), obskakujúce všetkých a všetko (Snehulienka utečie z domu a hneď začne obskakovať okolo siedmich chlapov) a čakajúce na spanilého princa, ktorý ich zachráni. Poviete si, však to je len rozprávka, čo na tom záleží. Otázka: čím ste chceli byť, keď ste boli malé? Tááákže tak. Tieto princezné boli idolmi miliónov malých dievčat, ktoré sa tak naučili, že keď budú ticho sedieť v kúte a tváriť sa milo, princ príde a zachráni ich. Nemali by sme zabúdať, že rozprávky tú nie sú len na to, aby nás naučili, čo je dobré a čo zlé, alebo nás vystrašili na smrť, aby sme nerobili blbosti (diky Janko a Marienka!), ale aj na to, aby nám dávali ideály správania.
Renesancia
Po Šípkovej Ruženke, čo bol totálny prepadák, sme museli čakať až do roku 1989 na ďalšiu princeznú a dočkali sme sa Ariel. Musím povedať, že z tejto konkrétnej princeznej som v rozpakoch. Navždy budem milovať Under the Sea a chápem, že Disney išiel zase podľa starej predlohy, ale Ariel doslova stratí svoj hlas, len aby sa dostala k chlapovi, ktorého videla asi 5 minút. No ja vám neviem, ale aspoň už nie je pasívna a podniká svoje vlastné kroky, aj keď sú otázne. Nasledovala oscarová Kráska a zviera. Musím sa priznať, že toto je jedna z mojich najobľúbenejších. Rozhodla som sa totiž, že sa budem dívať na pozitíva: vnímam ju ako príbeh vzdelanej mladej ženy, ktorá sa obetuje pre svojho otca a nezamiluje sa do chlapa/zvieraťa hneď, ako ho zbadá, ale ich vzťah sa vyvíja. Tiež nie je z viditeľných dôvodov očarená jeho vzhľadom (opačný pohľad by bol, ak by sme zobrali do úvahy štokholmský syndróm a glorifikáciu domáceho násilia, ach jaj).
Veľká zmena však nastala pri Pocahontas a Mulan. Tieto ženy sú bojovníčky: za svoje rodiny, krajiny, národy a práva. Snažia sa prelomiť staré patriarchálne zvyky, aby mohli byť slobodné (a zachrániť svoje národy). To, že John Smith a Pocahontas nezostanú spolu a v Mulan je milostný príbeh odtlačený na druhú koľaj, je pozitívnym znakom, že Disney sa posúva smerom k emancipácii spolu so spoločnosťou.
Moderná éra
Musím povedať, že dnešné deti majú šťastie, pretože moderná éra princezien ponúka samé hrdinky v tom pravom zmysle slova. Či už je to Na vlásku, kde sa z hlavnej postavy a jej vyvoleného stávajú partneri, ktorí sa vydávajú na dobrodružstvo spoločne, alebo najnovšie Disney filmy, kde sú milostné príbehy na okraji, ak sú vôbec spomínané. Prvým takýmto šokom bola Rebelka, kde sa celý príbeh točil okolo meniacej sa dynamiky vzťahu medzi matkou a dcérou. Princezná Merida samozrejme hlava-nehlava zároveň búra akékoľvek stereotypy o tom, ako by princezná mala vyzerať a ako by sa mala správať. No a potom je tu samozrejme Ľadové kráľovstvo, ktoré nám okrem najotravnejšej pesničky na svete (súcitím s vami, rodičia) dalo aj prvý film, ktorý sa sústreďuje na sesterský vzťah, nájdenie vlastnej identity a vyrovnanie sa s ňou. Za zmienku stojí ešte Maleficent, kde postavili klasickú rozprávku na hlavu a dali jej celkom nový rozmer, ktorý je omnoho logickejší.
Ak máte pocit, že dievčatá a chlapci vo vašom okolí nemajú dosť pozitívnych vzorov, chcela by som vám dať do pozornosti knihu Good Night Stories for Rebel Girls. Jej autorky mali pocit, že klasický koncept „som princezná-zachráň ma“ nebol dostačujúci. Napísali teda knihu, ktorá obsahuje sto príbehov výnimočných žien – od vedkýň, političiek, cez umelkyne až po astronautky. Kniha je napísaná formou rozprávok a každá z nich má jedinečnú ilustráciu od rôznych maliarok a ilustrátoriek. Určite lepšie ako žena obskakujúca siedmich chlapov, čo poviete?
Disney vždy odrážal dobu. Neviem si predstaviť, že by v 1950 namiesto Popolušky vyšla Mulan. Aj keď majú staršie Disney filmy svoje problémy, sú neoddeliteľnou súčasťou globálnej kultúry. Treba sa na ne dívať kriticky, ale niekedy je fajn spraviť si popcorn a odhúkať so Sebastianom Under the Sea.
